Svet nevidíme rovnako. Keď príde na večierok extrovert, vidí pred sebou inú miestnosť ako introvert, píše David Brooks v knihe Ako vnímať druhého. „Ľudia nevidia svet očami, nazerajú naň celým životom,“ upozorňuje americký komentátor, spisovateľ a vedec.

Do interpretácie reality totiž vtekajú všetky naše minulé zážitky, spomienky, traumy či túžby. Náš mozog sa sám seba opýta: Ako to vyzeralo, keď som sa naposledy ocitol v podobnej situácii? A podľa tejto minulej skúsenosti – ktorú však máme každý inú – hodnotí tú dnešnú. Podobne o mozgu uvažujú neurovedci. Aj oni tvrdia, že naše vnímanie okolitého sveta nie je len výsledkom zachytávania zmyslami, ale aj výtvorom našej mysle.

Brooks v knihe uvádza elegantný citát spisovateľky Anaïs Ninovej: „Nevidíme veci také, aké sú – vidíme ich také, akí sme my.“ Podľa novinára to neznamená, že niečo ako „objektívna skutočnosť“ neexistuje, len že k nej má každý iný prístup.

Aj preto je dôležité reflexívne nehodnotiť to, čo počujeme, ale skúšať sa pozrieť na svet očami toho druhého. Ten totiž nosí na chrbte iný „batoh skúseností“, cez ktorý si konštruuje „tú svoju“ realitu. Navyše, čo ak nám práve ten jeho čriepok pomôže lepšie pochopiť to, skúmame?

Aj Brooks zdôrazňuje, na čo už pred ním upozorňovalo mnoho psychológov: či už spolu súhlasíme alebo nie, dôležité je pretrvanie medziľudského vzťahu. „Sociálne vylúčenie deformuje myseľ. Keď sa ľudia cítia neviditeľní, zvyknú sa uzavrieť do seba. (...) Vytvoria si svet plný sebaklamu.“

Alebo ako zhrnul v knihe citovaný neurovedec Giovanni Frazzetto: „Samota zahmlieva úsudok. Stáva sa z nej klamlivý filter, cez ktorý vidíme seba, ostatných ľudí aj svet.“ Brooks si aj preto myslí, že by sme sa všetci mali zlepšovať v sociálnych zručnostiach. Práve tie budú v ére umelej inteligencie rozdielovým faktorom.

Komentátor pripomína prístup írskej filozofky Iris Murdochovej. Tá bola presvedčená, že základným kameňom našej praktickej etiky nemajú byť abstraktné morálne teórie. Oveľa dôležitejšie podľa nej je zahrnúť ľudí, s ktorými prichádzame do kontaktu, „spravodlivou a láskyplnou pozornosťou“.