Ruská propaganda opäť spochybňuje vraždenie civilistov v ukrajinskom meste Buča. Ruská sieť GFCN údajne overila totožnosť obetí, ktoré sú uvedené na pamätníku v Buči, a zistila, že medzi nimi boli aj ukrajinskí vojaci. Obeťami masakru skutočne boli aj obyvatelia, ktorí po začiatku vojny vstúpili do domobrany. Navyše, ich zabitie v zajatí je vojnovým zločinom bez ohľadu na to, či boli civilistami, bojovníkmi alebo vojakmi. Aj ak by na pamätníku boli mená ukrajinských vojakov, neznamená to, že v Buči ruskí vojaci nezabíjali civilistov, ako to dokazujú vyšetrovania medzinárodných organizácií aj médií, ktoré vychádzajú z výpovedí miestnych, kamerových záznamov aj telefonátov ruských vojakov.
Na sociálnych sieťach sa opakovane šíria tvrdenia, ktoré spochybňujú masaker v ukrajinskom meste Buča. „Údajný masaker civilistov v Buči je zinscenované divadlo! Máme dôkazy!“ píše sa v príspevku na Facebooku z 9. októbra 2026. Jeho autor sa odvoláva na analýzu ruskej siete GFCN. Tá údajne zistila „nezrovnalosti týkajúce sa oficiálnych záznamov o civilných obetiach pri pamätníku v Buči“. Nezrovnalosťou má byť zahrnutie dobrovoľných bojovníkov a aktívnych vojakov na zozname obetí.

Príspevok bol od 9. do 27. októbra zdieľaný takmer tisíckrát.
Udalosti v Buči vyšetrovali medzinárodné organizácie aj médiá
Ruské jednotky Buču okupovali takmer celý marec v roku 2022. Počas okupácie mučili a vraždili civilné obyvateľstvo, čo potvrdzujú dôkazy zverejnené médiami, nezávislými organizáciami aj výpovede svedkov.
V meste sa našli stovky obetí. Správa Úradu komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) opisuje, že mnohé z nich vykazovali znaky hromadných popráv – mali rezné rany, modriny, strelné zranenia, popáleniny a zviazané ruky (.pdf, s. 8).
Odhady celkového počtu mŕtvych sa líšia podľa toho, či sa vzťahujú iba na samotné mesto, alebo na územnú komunitu. Zdroje to nie vždy jasne uvádzajú. Rovnako nie je vždy špecifikované, či údaje zahŕňajú iba civilistov alebo aj padlých vojakov.
Washington Post v auguste 2022 napísal, že miestne úrady našli celkovo 458 tiel, pričom 419 z nich nieslo známky násilnej smrti. Takmer pri všetkých malo ísť o civilistov, ukrajinskí vojaci sa do týchto čísiel nezapočítavali. Washington Post sa pri tejto informácii odvolal na Mychajlynu Skoryka-Škarivsku. V tom čase bola zástupkyňou starostu Buče.
OHCHR citoval kyjevskú políciu, podľa ktorej sa do 13. septembra 2022 našlo 422 tiel civilistov (.pdf, s. 8).
V marci 2026 médium FRANCE 24 citovalo ukrajinské úrady, podľa ktorých bolo v meste zabitých 600 ľudí a v „širšom okolí“ 1 400 (v čase od 0:46). Portál Euronews v článku zverejnenom v marci 2025 písal o 561 zabitých, ale nešpecifikoval, či ide o mesto alebo širšiu oblasť.
Úrad komisára OSN pre ľudské práva Buču navštívil minimálne dvanásťkrát. V správe z decembra 2022 podrobne zdokumentoval zabitie 73 civilistov (.pdf, s. 2).
Prípady nedobrovoľných zmiznutí, mučenia, zabíjania a popráv zdokumentovala aj organizácia Human Rights Watch (HRW) v správe zverejnenej v apríli 2022. Opierala sa o fyzické dôkazy, videá, fotografie a zhovárala sa s miestnymi.
Amnesty International zverejnila správu o nezákonnom zabíjaní v Buči v máji 2022 (.pdf, s. 5-16).
O situácii krátko po odchode ruských vojsk informovali aj redakcie AFP, BBC, Reuters a ďalšie médiá. Obete nájdené v meste po odchode ruských vojakov sú zachytené vo viacerých video reportážach.
Deň po tom, čo z mesta odišli ruské jednotky, 1. apríla 2022, sa na sociálnych sieťach objavilo video z Jablonskej ulici v Buči, na ktorej ležia mŕtve telá. New York Times obete z videozáberov lokalizoval na satelitných snímkach, kde ich stotožnil s objektami odpovedajúcimi veľkosti tiel. K rovnakému záveru prišla aj analýza BBC.
V apríli sa tiež objavilo video natočené ukrajinskou armádou, ktoré zachytáva streľbu ruských vojakov na cyklistu. Na záberoch natočených po odchode ruských vojsk je vidno telo ležiace vedľa bicykla, pričom jeho oblečenie korešponduje s oblečením cyklistu z prvého videa, na ktorého Rusi zaútočili. Videá overil New York Times aj organizácia Bellingcat.
Udalosti v Buči vyšetrujú ukrajinskí prokurátori aj Medzinárodný trestný súd.
Medzi obeťami boli aj dobrovoľníci domobrany
V júli 2023 bol v Buči odhalený pamätník obetí zavraždených počas ruskej okupácie. Podľa Ukrajinského ústavu národnej pamäti v tom čase monument obsahoval 501 mien. Ďalšie prázdne plakety boli pre obete, ktoré neboli identifikované. V marci 2024 kancelária ukrajinského prezidenta uviedla, že pamätník obsahuje 509 mien identifikovaných obetí. Zoznam mien uvedených na pamätníku nie je verejne dostupný.
Ešte pred postavením pamätníku sa identifikácii obetí venoval New York Times. V decembri 2022 zverejnil investigatívu, v ktorej zistil totožnosť 36 mŕtvych, ktorí ležali na Jablonskej ulici v Buči. Fotografie a videá z tejto oblasti patrili medzi prvé dostupné dôkazy. Za rozsiahlu investigatívu udalostí v Buči, ktorú uverejňoval počas roku 2022, získal aj Pulitzerovu cenu.
V máji 2022 denník publikoval reportáž o exekúcii minimálne ôsmich mužov nájdených vo dvore domu na Jablonskej ulici. Podľa denníka New York Times ich ruské jednotky krátko pred ich smrťou držali v zajatí. Dokazujú to zábery z bezpečnostných kamier aj videá natočené svedkami zhotovené 4. marca 2022. Udalosti opísal aj jeden z preživších, Ivan Skyba.
New York Times mužov označil za občanov, ktorí pracovali v predajniach a fabrikách. Väčšina z nich sa po invázii Ruska pridala k domobrane, uviedol denník.
Dvoch z nich – Andrija Oleksijovyča Verbovyja a Sviatoslava Oleksijovyča Turovskeho – uvádza GFCN vo svojej analýze ako osoby, ktoré Ukrajina nesprávne označuje za civilistov. Podľa Ruska bol Andrij Verbovyj bojovník teritoriálnej obrany (.pdf, s. 7) a Sviatoslav Turovsky majorom štátnej obrany (.pdf, s. 8).
Ani jeden z nich nemal oficiálny status vojenského príslušníka, pre médium PBS to v roku 2024 uviedli ich príbuzní - manželka Verbovyja a otec Turovskeho, ktorý sa status pre syna v tom čase snažil získať.
Zavraždenie ôsmich mužov zmapovali aj AP a FRONTLINE v spoločnej investigatíve. Rovnako ako New York Times analyzovali záznamy bezpečnostných kamier a telefonické rozhovory ruských vojakov.
Human Rights Watch zdokumentovala v Buči celkovo deväť hromadných popráv. Ukrajinci boli Rusmi zajatí, v niektorých prípadoch nedobrovoľne zmizli, mučili ich a popravili.
Zabitie zajatých vojakov je trestným činom
Popravy sú podľa medzinárodného práva trestným činom bez ohľadu na to, či sú obeťami civilisti, bojovníci alebo vojnoví zajatci, uvádza Human Rights Watch. Môžu byť stíhané ako vojnové zločiny alebo zločiny proti ľudskosti.
Medzinárodné humanitárne právo vyžaduje, aby sa s vojnovými zajatcami, ktorí sú mimo boja, zaobchádzalo ľudsky, ich zabíjanie je prísne zakázané. Takéto vraždy sú vojnovým zločinom a podľa Human Rights Watch nimi Rusko porušuje svoje medzinárodné záväzky aj vlastné vojenské predpisy.
Dôkazy o prítomnosti ruských vojakov
Vraždenie obyvateľov Buče Rusmi dokazujú rozhovory s miestnymi, videá z bezpečnostných kamier aj mobilná komunikácia.
Na Jablonskej ulici zabíjali ruskí výsadkári 234. pluku, ich veliteľom bol plukovník Artom Gorodilo, identifikovala ich redakcia New York Times. Pracovala pri tom s označeniami na vozidlách a analyzovala rádiovú komunikáciu, spolupracovala pri tom s Inštitútom pre štúdium vojny a Janes, spoločnosťou zameranou na obranné spravodajstvo.
Dôležitou stopou boli aj hovory, ktoré vojaci uskutočňovali z mobilov obetí. New York Times analyzoval mobilné čísla, ktorým ruskí vojaci telefonovali a našiel profily ich príbuzných na sociálnych sieťach. Na základe týchto informácií novinári z New York Times zistili identity viac ako 20 vojakov. Údaje overili ich porovnaním s osobnými údajmi z oficiálnej aj uniknutej ruskej databázy.
Ďalšie stopy, ktoré vedú k ruskému 234. pluku, identifikovala agentúra Reuters.
V okupovanom byte bolo na stene nasprejované slovo “Wolf_68”. Varianty tohto nicku používa na sociálnych sieťach ruský vojak Kryučkov, ktorý slúžil v 234. pluku. Pre Reuters to potvrdili dvaja ľudia, ktorí ho poznajú.
Agentúra Reuters našla aj ľúbostný list adresovaný inému vojakovi, autorku listu vypátrala v ruskej oblasti Pskov, kde sídli 76. gardová výsadková útočná divízia. Prítomnosť vojakov tejto divízie dokazujú aj ďalšie dokumenty nájdené v meste. Pod túto divíziu spadá aj spomínaný 234. pluk.
Ruská analýza spochybňujúca identitu obetí
Ruské ministerstvo zahraničných vecí 17. septembra 2026 zverejnilo správu o údajnom falšovaní udalostí v Buči s názvom „Dedičia Goebbelsa: Falšovanie udalostí v Buči a krvavé inscenované predstavenia kyjevského režimu“. Zostavil ju Medzinárodný verejný tribunál pre zločiny ukrajinských neonacistov. Tribunálu predsedá Maxim Grigoryev, ktorého Európska únia zaradila na sankčný zoznam v júli 2026 a označila ho za kľúčovú postavu ruskej štátnej propagandy.
Sergej Lavrov správu o údajnom falšovaní udalostí v Buči prezentoval 22. Septembra 2026 na ruskom fóre Dialógy o fejkoch, o dva dni neskôr ju odovzdal šéfovi OSN Antoniovi Guterresovi.
Správa spochybňuje mená obetí uvedených na pamätníku k tejto udalosti. Ruská štátna agentúra TASS zároveň 8. Októbra 2026 zverejnila informáciu, že identity uvedených obetí overila aj ruská sieť GFCN. Medzi analytikmi citovala napríklad Chaya Bowesa, írskeho novinára pracujúceho pre ruské štátne médiá. Jeho nepravdivé tvrdenia o Ukrajine vyvrátil poľský Demagóg.
Medzi autormi analýzy je na stránke GFCN siete uvedený aj Slovák Tomáš Špaček. Je bývalým poslaneckým asistentom Miroslava Urbana zvoleného za stranu Kotlebovci ĽSNS. Už v minulosti spochybňoval masaker v Buči zdieľaním videa bývalého amerického senátora Richarda Blacka, ktorého sa opakovane virálne šíri na sociálnych sieťach.
Rusko opakovane tvrdí, že masaker v Buči zinscenovala Ukrajina
Tvrdenia spochybňujúce okolnosti vraždenia v Buči sú súčasťou dlhodobého ruského naratívu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v minulosti spochybnil autenticitu dôkazov. Naratív sa opakovane šíri aj na slovenských sociálnych sieťach. V minulosti sme vyvrátili výroky bývalého amerického senátora Richarda Blacka, ktorý udalosti v ukrajinskom meste spochybňoval poukázaním na rozmiestnenie tiel, či bielych páskach na rukách.
Pri štvrtom výročí masakru v roku 2026 označila Maria Zacharova z ruského ministerstva zahraničia obete z Buče za fantómov. Fact-checkingový portál Demagog.cz však vyvrátil jej tvrdenie, že Ukrajina nezverejnila mená ani tváre obetí.
Portál DisinfoEU upozornil, že ruská propaganda si navzájom protirečí a zaplavuje informačný priestor množstvom verzií, čo je bežná taktika vplyvových operácií. Poznamenal, že napríklad nedáva zmysel, aby Ukrajina zinscenovala masaker vlastných vojakov v prvých mesiacoch vojny.
Ruská GFCN nedodržiava fact-checkerské štandardy a šíri propagandu
Správa európskej diplomatickej služby popisuje ruskú sieť GFCN ako hybridnú hrozbu (.pdf, s. 12). Za nástroj ruskej propagandy sieť GFCN označila aj medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc.
Sieť GFCN založila ruská štátna agentúra TASS, ktorá pravidelne šíri nepodložené a nepravdivé informácie a Európska asociácia médií EANA jej pozastavila členstvo pre pochybnosti o jej editorskej nezávislosti. Spolu s TASS sieť GFCN založila aj nezisková organizácia ANO Dialog, ktorá podľa investigatívy portálu Meduza stojí za množstvom dezinformácií o vojne na Ukrajine, vrátane operácie Doppelganger a siete portálov Pravda.
Nezávislí fact-checkeri z Maldity, Facta a fact-checkerská služba Deutsche Welle zdôraznili, že GFCN nie je dostatočne transparentná a chýbajú jej profesionálne štandardy.
Na svojom webe uvádza sieť zoznam expertov a expertiek, s ktorými spolupracuje. Je medzi nimi napríklad Sonja van den Ende - Reportéri bez hraníc poukázali na jej prepojenie na ruské jednotky na Ukrajine.
Samotná sieť sa označuje za fact-checkerskú organizáciu, ale nie je súčasťou medzinárodných sietí IFCN a EFCSN, ktoré združujú takéto subjekty a zaväzujú ich dodržiavať štandardy.
Členovia IFCN musia spĺňať prísne kritériá nestraníckosti a férovosti, kvality a transparentnosti použitých zdrojov a metodológie, transparentnosti financovania organizácie a pravidiel otvorených a čestných opráv. Plnenie kritérií posudzujú nezávislí hodnotitelia. Na základe ich posudkov členstvo schvaľuje predstavenstvo IFCN volené všetkými členmi.
Dodržiavanie kódexu sa obnovuje každý rok alebo dva roky a čitatelia majú možnosť IFCN nahlásiť, ak majú podozrenie, že členská organizácia princípy kódexu IFCN nedodržiava.
V roku 2022 členovia európskej siete fact-checkingových štandardov EFCSN spoločne napísali Kódex. Jeho kritériá sú v niektorých bodoch ešte prísnejšie, napríklad od členov vyžaduje, aby mali verejný zoznam opráv publikovaných fact-checkov. Demagog.sk je certifikovaným členom IFCN aj EFCSN.
Záver
Príspevky na Facebooku spochybňujú vyvražďovanie civilistov v Buči poukázaním na to, že Ukrajina medzi obeťami spomína aj ukrajinských vojakov. Niektorí obyvatelia mesta po začatí plnoformátovej vojny Ruska na Ukrajine vstúpili do domobrany neznamená to však, že boli oficiálnymi príslušníkmi ukrajinskej armády. Bez ohľadu na to, či mali status civilistov, bojovníkov alebo vojakov, ich zavraždenie mimo boja a v zajatí porušuje medzinárodné humanitárne právo. Zabíjanie ukrajinských civilistov v Buči dokazujú videozáznamy, fotografie, zábery zo satelitných snímok aj výpovede miestnych. Dôkazy o udalostiach v Buči priniesli medzinárodné organizácie aj médiá. Príspevky sme v rámci našej spolupráce so spoločnosťou Meta označili ako nepravdivé.