DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Robert Fico

SMER-SD

Veď my tu máme politikov na Slovensku, ktorí pripúšťajú, že budú súhlasiť so zmenou podmienok hlasovania v Európskej rade, kde momentálne platí, že na prijatie rozhodnutia Európskej rady, Najvýznamneješím orgánom EÚ potrebujete súhlas všetkých štátov... a teraz hovoria, že nie, že bude stačiť väčšina. Viete čo s nami porobia? Veľké štáty sa dohodnú za chrbtom a oznámia malým štátom budte ticho lebo vásv nepotrebujeme.

25.07.2022
Zavádzajúce

V Európskej únii prebieha diskusia o zmene hlasovania v Rade Európskej únie (nie Európskej rade, ako hovorí Fico) z jednomyseľného na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou. Na takéto rozhodnutia však bude potrebný súhlas aspoň 15 štátov a zároveň štátov zastupujúcich aspoň 65 percent obyvateľov Európskej únie, tvrdenie, že veľké štáty budú môcť rozhodovať za chrbtom malých, je preto zavádzajúce. O časti politík sa už dnes hlasuje kvalifikovanou alebo jednoduchou väčšinou a aj naďalej ostanú výnimky, napríklad na prijímanie nových krajín do EÚ. 

Aj keď Robert Fico hovorí o Európskej rade, inštitúciou, ktorá prijíma a zamieta legislatívu v Európskej únii, je v tomto prípade Rada Európskej Únie. Európska rada nemá rozhodovacie právomoci a predstavuje summit národných predstaviteľov na vrcholnej úrovni, ktorý predkladá podnety pre rozvoj a určuje všeobecnú politickú líniu Európskej únie. Rada Európskej Únie je združením ministrov jednotlivých krajín, ktorých krajiny splnomocnili na rokovanie a prijímanie legislatívnych aktov v mene zastupovaného štátu. Spolu s Európskym parlamentom a Európskou komisiou sa jedná o najdôležitejší orgán EÚ.

Robert Fico tvrdí, že momentálne sú všetky rozhodnutia prijímané jednomyseľne a že zmena, ktorú politici podporujú, by takéto rozhodovanie zastavila. Hlasovanie však závisí od prerokovanej otázky, pričom nie pri každom hlasovaní sa používa princíp jednomyseľnosti – niektoré rozhodnutia sú prijímané jednoduchou väčšinou či kvalifikovanou väčšinou.

Kvalifikovaná väčšina pri tom funguje inak ako jednoduchá väčšina. Pri jednoduchej väčšine je potrebné, aby za prijatie hlasovalo 14 štátov. Pri kvalifikovanej väčšine sa jedná o 55 % členských štátov, ktoré predstavujú najmenej 65 % počtu obyvateľov EÚ.

Navrhovaná zmena, o ktorej Robert Fico hovorí, vychádza zo záverov z Konferencie o budúcnosti Európy. Vo výstupoch z Konferencie sa hovorí o zmene v hlasovaní vo všetkých inštitúciách EÚ – tie návrhy, ktoré boli doteraz schvaľované jednomyseľne, by mali byť schvaľované kvalifikovanou väčšinou. Výnimkou by malo byť prijímanie nových štátov a zmeny v základných princípoch fungovania EÚ. V súčasnosti sa jednomyseľná zhoda používa najmä pri politikách, ktoré krajiny vnímajú ako citlivé: napríklad dane, sociálne zabezpečenie, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, či operačná policajná spolupráca medzi štátmi. Ak by aj takáto zmena nastala a jednomyseľnosť by sa pri rozhodovaní v Rade v takýchto prípadoch nepoužívala, nebolo by to prvýkrát, čo sa pôsobenie takéhoto rozhodovania zúži. Ku znižovaniu počtu politík, ktoré sa schvaľovali jednomyseľne, došlo už v roku 1986.

Namiesto jednomyseľnosti by sa teda mala používať kvalifikovaná väčšina – návrh by muselo odhlasovať 15 štátov, čo znamená, že aj keby sa dohodli veľké štáty ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Poľsko, návrh by spolu pretlačiť nedokázali, ako tvrdí Robert Fico. Spolu so zrušením jednomyseľnosti by štáty prišli aj o možnosť veta, to v minulosti využilo napríklad Francúzsko, keď zablokovalo vstup Albánska a Severného Macedónska do Únie (prijímanie nových členských krajín však naďalej ostane jednomyseľné), či Maďarsko pri odsudzovaní represií v Hongkongu. Nedostatočná flexibilita pri prijímaní rozhodnutí v ľudsko-právnych otázkach je jedným z dôvodov, prečo sa politici vyjadrujú za zrušenie práva veta.

Slovenskí europoslanci ako Vladimír Bilčík z frakcie EPP, alebo Michal Wiezik, Michal Šimečka a Martin Hojsík z Renew Europe za Progresívne Slovensko podporujú návrh za zrušenie jednomyseľného hlasovania, resp. za zrušenie možnosti veta. V minulosti sa za zrušenie jednomyseľnosti vyjadrila aj prezidentka Zuzana Čaputová.

Robert Fico zavádza, keď hovorí o tom, že všetky návrhy sa schvaľujú jednomyseľne, okrem toho nesprávne uvádza názov inštitúcie. Aj keď je pravdou, že existujú slovenskí politici, ktorí so zmenou v hlasovaní súhlasia, kvalifikovaná väčšina do istej miery zabraňuje tomu, aby návrhy prechádzali len na základe dohody veľkých štátov. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

Dátum zverejnenia analýzy: 29.03.2024