V roku 2023 poslala vláda Ľudovíta Ódora Európskej komisii návrh rozpočtu na rok 2024 s predpokladaným deficitom vyše 8,5 miliardy eur. Išlo však len o odhadovaný deficit. Tento odhad bol založený na základe prijatia série zákonov, ktoré prešli parlamentom bez rozpočtového krytia a dostali pomenovanie legislatívna smršť. Za najväčšie položky hlasovala aj väčšina poslaneckého klubu Smeru vrátane Ladislava Kamenického. Na navyšovaní deficitu sa následne podieľala aj nová vláda, ktorej bol Kamenický minister financií. Podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Jána Tóth odovzdávala úradnícka vláda deficit na úrovni 4,8 % HDP, nová vláda Roberta Fica prijala výdavky, ktoré deficit zvýšili až na 5,2 % HDP. Skutočný deficit dosiahol v roku 2023 výšku 6,4 miliardy a v roku 2024 6,9 miliardy. Výrok Ladislava Kamenického preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Ladislav Kamenický pravdepodobne odkazuje na rozpočet pre rok 2024, ktorý poslala na jeseň 2023  vláda Ľudovíta Ódora Európskej komisii (.pdf, s. 2). V tomto návrhu sa počítalo s deficitom až 6,51% HDP, čo predstavovalo 8,53 mld. eur. 

Išlo však len o odhadovaný deficit. Vtedajší premiér Ľudovít Ódor tvrdí, že odhady deficitu ministerstva financií boli počas úradníckej vlády konzistentne opatrnejšie, keďže nechceli prispievať k „ďalšiemu rozdávaniu v parlamente“. Aj v roku 2023 počítalo ministerstvo financií s deficitom vo výške 6,5 % a výsledný deficit bol približne o 1,3 % nižší.

Vysoký odhad Odorovej vlády vznikol po sérii výdavkových zákonov prijatých v roku 2023. Vláda nezískala dôveru v parlamente a bez podpory poslancov nebola schopná presadzovať legislatívne návrhy. Legislatívnu iniciatívu tak v predvolebnom období prebrali poslanci.

V lete 2023 na májovej a júnovej schôdzi boli prijaté poslanecké návrhy, ktoré podľa ministerstva financií spôsobili len v danom roku rozpočtový výpadok vo výške 751 miliónov eur. V roku 2024 predstavovali stratu o ďalších 797 miliónov a v roku 2025 takmer 1 miliardu. Tieto zákony, ktoré prešli bez riadneho rozpočtového krytia, získali pomenovanie parlamentná legislatívna smršť.

Najväčšiu položku predstavovala skoršia valorizácia dôchodkov o 10,6 %, ktorá v roku 2023 zvýšila verejné výdavky o pol miliardy eur. Druhou najnákladnejšou zmenou boli novely školského zákona, ktoré zaviedli právo na miesto v štátnej škôlke. Významnou položkou pre rozpočet bolo aj zrušenie koncesionárskych poplatkov a s tym súvisiaca zmena financovania RTVS zo štátneho rozpočtu. Výpadok pre rozpočet znamenali aj schválené daňové úľavy pre investície do podielových fondov, individuálnych akcií či kryptoaktív. Za najväčšie položky pre štátny rozpočet hlasovala aj väčšina poslaneckého klubu Smeru vrátane Ladislava Kamenického.

Na zvyšovaní deficitu v roku 2023 a s tým súvisiacim zvyšovaním aj v ďalších rokoch sa napriek tvrdeniam o konsolidácii podieľala aj nová vládna koalícia na čele so Smerom. Ešte pred jej nástupom RRZ v júni predpovedala, že tohtoročný deficit verejných financií bude len 5,7 %  HDP, čo je menej ako 6,4 % v schválenom rozpočte. Po nástupe Ficovej vlády v októbri 2023 odhad deficitu od RRZ stúpol z 5,6 % na 6 % HDP najmä v dôsledku mimoriadneho príspevku pre dôchodcov. 

Podľa odhadov predsedu RRZ Jána Tóth odovzdávala úradnícka vláda deficit na úrovni 4,8 %. V dôsledku nových výdavkov, ktoré prijala nová vláda po voľbách bol nakoniec deficit za rok 2023 na úrovni 5,2 % HDP. Čiže už za Ficovej vlády sa deficit v roku 2023 zvýšil zo 4,8 na 5,2 % HDP.

Toto číslo potvrdzuje aj štatistický úrad, podľa ktorého dosiahol deficit v roku 2023 hodnotu vyše 6,4 miliardy (5,2 % HDP). V roku 2024 to bolo vyše 6,9 miliardy (5,3 % HDP).

Podľa RRZ súviselo zníženie veľkosti deficitu oproti predpokladu preplatenie refundácie energopomoci cez eurofondy, s ktorou rozpočet nepočítal.

Podľa Tótha nie je teda korektné, že minister odkazuje na číslo 8,5 miliardy, keďže dnes vieme, že deficit v roku 2023 dopadol o viac ako miliardu lepšie, ako sa predpokladalo.