Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti má vláda po prekročení určitej hranice dlhu povinnosť požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery. Zákon však neustanovuje presnú lehotu, dokedy má vláda túto povinnosť splniť. Výrok ministra Blanára preto hodnotíme ako pravdivý. 

Dlhová brzda predstavuje mechanizmus, ktorého cieľom je obmedziť nárast dlhu na Slovensku a zabezpečiť udržateľnosť verejných financií. 

Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti definuje päť sankčných pásiem podľa výšky štátneho dlhu. Horná hranica dlhu bola stanovená podľa dohody medzi členmi eurozóny na 60 %, pričom od roku 2018 každoročne klesá o 1 %, až kým v roku 2027 nedosiahne hornú hranicu 50 %. Pre rok 2025 predstavuje horná hranica 53 % HDP. 

Tohtoročné uplatňovanie sankcií sa určuje na základe nasledovných sankčných pásiem, pričom jednotlivé sankcie sa kumulujú:

• 43 – 46 % HDP: ministerstvo financií (MF SR) zasiela Národnej rade písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie,
• 46 – 48 % HDP: vláda predloží na rokovanie NR SR návrh opatrení, ktorými by sa malo zabezpečiť zníženie dlhu a znížia sa platy členov vlády na úroveň predchádzajúceho roka,
• 48 – 50 % HDP: ministerstvo financií viaže 3 % výdavkov aktuálneho štátneho rozpočtu, vláda a samosprávy schvaľujú rozpočty na budúci rok bez medziročného nárastu výdavkov,
• 50 – 53 % HDP: vláda nesmie predložiť NR SR rozpočet verejnej správy s deficitom a samosprávy sú povinné schváliť tiež iba vyrovnaný, prípadne prebytkový rozpočet.,
• 53 % HDP a viac: vláda SR požiada Národnú radu o vyslovenie dôvery.

Sankcie dlhovej brzdy pre rok 2025. Zdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

Eurostat k 21. októbru 2025 zverejnil, že hrubý dlh verejnej správy Slovenska za rok 2024 predstavuje 59,7 % HDP. 

Na základe tohto údaju Slovensko spadá do piateho sankčného pásma. Na uplatňovanie sankcií dlhovej brzdy sa však vzťahujú výnimky. Konkrétne sa sankcie od tretieho pásma neuplatňujú na prvé dva roky po schválení programového vyhlásenia novej vlády.

Nakoľko bola súčasnej vláde vyjadrená dôvera 21. novembra 2023, tento zákon ju dočasne oslobodzuje od najtvrdších sankcií. Po uplynutí dvoch rokov bude vláda podliehať príslušným sankciám. 

Nakoľko sa sankcie kumulujú, vláda by bola od 21. novembra 2025 povinná predstaviť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet na rok 2026. Aby sa vláda tejto povinnosti vyhla, potrebovala schváliť rozpočet na budúci rok do tohto dátumu, čo sa jej aj podarilo. 

Stále však platí, že vláda bude povinná požiadať o vyslovenie dôvery. Zákon nedefinuje lehotu, dokedy tak musí urobiť. RRZ však konštatuje, že vláda je povinná o vyslovenie dôvery požiadať bezodkladne po uplynutí výnimky.