DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Michal Šimečka

PS

Pretože táto vládna väčšina neotvára žiadne schôdze na odvolávanie ministrov, čo mimochodom tiež nie je úplne ústavná prax, ale my sme si zvykli, že vy absolútne kašlete.

11.12.2025
Zavádzajúce

Vedenie NR SR otvorilo dohromady päť schôdzí na odvolávanie štyroch ministrov. Hoci od decembra 2024 neprerokovávajú návrhy na odvolanie ministrov, tvrdenie, že neotvárajú žiadne schôde, je zavádzajúce.  

V priebehu štvrtej vlády Roberta Fica (od októbra 2023) podala opozícia niekoľko návrhov na parlamentné hlasovanie o vyslovení nedôvery členom vlády. Z nich bolo ešte v roku 2023 a 2024 otvorených päť schôdzí na odvolávanie štyroch ministrov. Hlasovalo sa o vyslovení nedôvery Matúšovi Šutajovi Eštokovi, Martine Šimkovičovej, Zuzane Dolinkovej, Borisovi Suskovi a opäť Martine Šimkovičovej.

Od decembra 2024 návrhy na odvolávanie ministrov prerokovávané nie sú, pretože v parlamente sa buď neprezentuje dostatočné množstvo poslancov potrebné k jeho uznášaniaschopnosti (76) alebo je bod programu presunutý na ďalšiu schôdzu.

Najstaršie takto podaný a odkladaný návrh sa týka opätovného odvolávania Matúša Šutaja Eštoka. Do parlamentu bol doručený 3. decembra 2024, malo sa o ňom rokovať 9. decembra, no bol presunutý a hlasovanie o ňom dodnes neprebehlo.

V januári 2025 opozícia podala dva návrhy na vyslovenie nedôvery celej vláde. Prvý bol doručený 15. januára a stiahnutý v deň začiatku schôdze (21. januára), druhý bol doručený 22. januára, no prerokovaný stále nebol.

Doposiaľ neprerokované zostali aj ďalšie návrhy na odvolanie ministrov, podané v roku 2025, Tomáša Tarabu, Martiny Šimkovičovej, Roberta Kaliňáka, Kamila Šaška, Samuela Migaľa a Jozefa Ráža.

Politológovia Malová a Marušiak sa podľa agentúry TASR zhodujú, že posúvanie návrhov je obštrukcia zo strany koalície a porušujú sa ním parlamentné zvyky.

Odvolávanie členov vlády je pritom nástroj, ktorým môže opozícia kontrolovať vládnu väčšinu. Ústavný právnik Bujňák hovorí, že ak by sa našlo minimálne 30 poslancov, mohli by apelovať na Ústavný súd prostredníctvom konania o výklade ústavy. V rámci neho majú možnosť navrhnúť súdu, aby podal výklad ústavy v zmysle, že takáto schôdza sa uskutočniť musí, a to aj s príslušnou diskusiou (video, 00:01:55). Podľa Malovej však ani Ústavný súd nemá právomoc vynútiť konanie takejto schôdze.

Dátum zverejnenia analýzy: 25.01.2026