Úrad na ochranu oznamovateľov je súčasťou Plánu obnovy. V prípade, že jeho zrušenie Európska komisia vyhodnotí ako porušenie plnenia plánu, zostávajúca nevyplatená čiastka vo výške 2,7 miliardy, môže byť ohrozená. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Z Plánu obnovy schváleného na základe zákona 54/2019 Z. z., vyplýva, že zriadenie Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) je súčasťou komponentu 16. Tento komponent sa zaoberá bojom proti korupcii a praniu špinavých peňazí, efektívnosťou verejnej správy a bezpečnosťou a ochranou obyvateľstva (.pdf, s. 563). Medzi jeho ciele patrí aj posilnenie ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti a odpovedá na „nedostatočnú ochranu oznamovateľov korupcie a neexistujúci prvok v systéme, ktorý by pomáhal oznamovateľom, vrátane podpory ich motivácie na nahlasovanie“ (.pdf, s. 566).

Slovensko sa prijatím Plánu obnovy zaviazalo vytvoriť do roku 2021 ÚOO, ktorý bude oznamovateľom trestnej činnosti pomáhať a chrániť ich (.pdf, s. 567). Nezávislosť úradu od politickej moci bola zabezpečená tým, že prvú predsedníčku zvolil parlament, a to na funkčné obdobie sedem rokov (.pdf, s. 568).

Míľnik 16 bol súčasťou piatej žiadosti o platbu z Plánu obnovy a zatiaľ poslednou vyplatenou. Portál Euractiv upozorňuje, že ohrozených nemusí byť len 28 miliónov, ktoré Európska komisia v minulosti vyčíslila ako sankciu za tento míľnik. Ak sa jednania medzi Slovenskom a komisiou natiahnu, Slovensku hrozí, že zvyšných 2,7 miliardy eur z Plánu obnovy sa nestihne vyplatiť v roku 2026. V prípade rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry a NAKA sa vyplácanie štvrtej žiadosti o platbu pretiahlo na 10 mesiacov.

Európska komisia pre portál Euractiv uviedla, že od slovenskej vlády bude žiadať vysvetlenie. Slovensko totiž ÚOO zriadilo na základe európskej smernice o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva EÚ.