Aj keď narastajúci počet vojnových konfliktov viedol k viacerým komplikáciám pre obyvateľov EÚ, napríklad k nárastu cien elektriny v roku 2022 či nárastu cien ropy v roku 2026, nie je pravda, že sa v každom štáte ľudia majú horšie. Naopak, EÚ ako celok od roku 2021 v každom roku zaznamenala hospodársky nárast a v roku 2025 každý z členských štátov zaznamenal nárast HDP na obyvateľa aj pri zohľadnení inflácie. Hoci ceny ropy a palív v poslednom období narástli, ceny zemného plynu či elektriny naopak klesajú. Výrok Andreja Danka preto hodnotíme ako nepravdivý.

Najvýraznejšie vojenské konflikty v roku 2026 tvoria pokračujúca vojna na Ukrajine a eskalácia na Blízkom východe. USA a Izrael začali 28. februára 2026 sériu útokov proti Iránu. Medzi ďalšie potenciálne riziká patria ozbrojené strety medzi Afganistanom a Pakistanom a napätie okolo Taiwanu.

HDP krajín EÚ mierne rastie

Podľa dát Eurostatu v roku 2025 HDP krajín EÚ (po zohľadnení inflácie) stúpol o 1,5 %. Najvyšší nárast (12,3 %) zaznamenalo Írsko, výraznejšie tiež stúpol HDP Malty (o 4 %) a Cypru (o 3,8 %). Naopak, najnižší nárast HDP vykázali Nemecko a Fínsko (0,2 %) a Maďarsko (0,4 %). Ani jedna z krajín Únie však v minulom roku nezaznamenala hospodársky pokles.

HDP krajín Európskej únie navyše kontinuálne rastie od roku 2020, čiže od vrcholu pandémie COVID-19. V roku 2021 reálny HDP stúpol o 6,3 %, v roku 2022 o 3,5 %, v roku 2023 o 0,5 % a v roku 2024 o 1 %. Ani vypuknutie vojen na Ukrajine či v Gaze tak nepriviedli Úniu do recesie.

Stúpajú iba ceny niektorých energií

Ceny niektorých vstupov energií v poslednom období skutočne narástli. V roku 2026 napríklad výrazne narástli ceny ropy - zatiaľ čo začiatkom roku stál jeden barel ropy 57 dolárov, k 22. marcu už cena bola 97 dolárov za barel. Príčinou je najmä americký a izraelský útok na Irán. Nárast cien ropy sa prejavil aj vo výraznom náraste cien palív - napríklad v Nemecku ceny benzínu narástli o takmer 14 % a v Rakúsku o zhruba 13 %. V EÚ v priemere ceny stúpli o 8 %.

Iné energetické suroviny však nárast nezaznamenali. Napríklad cena zemného plynu v poslednom čase klesala - zatiaľ čo 1. januára bola cena 3,6434 USD/MMBtu, 22. marca to už bolo 3,095 USD/MMBtu.

Podľa údajov Eurostatu o cenách elektriny pre domácnosti zaznamenala väčšina krajín EÚ po roku 2022 výraznejší nárast cien, ktorý sa v nasledujúcich rokoch postupne stabilizoval. Česká republika sa v priebehu roka 2025 úplne odpojila od ruskej dodávky ropy a plynu, napriek tomu sa ceny elektriny po prvotnom náraste v prvej polovici roka 2023 upokojili. Podobný vývoj zaznamenalo Poľsko aj Dánsko, kde ceny po výraznom náraste v roku 2022 postupne klesali. Výnimkou sú Slovensko a Maďarsko, kde ceny odrážajú štátne intervencie, a nie trhový vývoj. Slovensko udržiavalo zastropovanie od februára 2022 do konca roka 2024 a od 1. januára 2026 zaviedlo schému energopomoci. Maďarsko udržiava regulované ceny elektriny dlhodobo.

Ceny elektriny pre domácnosti, 2022 – 2025. Zdroj: Eurostat

Miera chudoby a sociálneho vylúčenia

Samotný rast HDP ani stabilné ceny energií nezaručujú zlepšenie životnej situácie obyvateľov. Na Slovensku index HDP na obyvateľa v PPS od roku 2022 postupne rástol (71 → 76) a ceny elektriny zostávali vďaka štátnym intervenciám stabilné. Napriek tomu miera chudoby a sociálneho vylúčenia vzrástla z 16,5 % v roku 2022 na 18,3 % v roku 2024. Opačný vývoj zaznamenalo Poľsko, kde tento ukazovateľ klesol z 15,9 % v roku 2022 na 15,0 % v roku 2025, pri súčasnom najrýchlejšom raste HDP spomedzi krajín V4. Česká republika si udržala najnižšiu mieru chudoby spomedzi krajín V4, v roku 2025 na úrovni 11,5 %.

Miera chudoby a sociálneho vylúčenia, 2022 – 2025. Zdroj: Eurostat