Čo sa udialo minulý týždeň na španielskych hraniciach EÚ?

Vo štvrtok 30. júla zaznamenala španielska exkláva Ceuta masový nápor ľudí, ktorí prekročili hranice. Desaťtisíce sa dostali na španielske územie po mori a po pobreží cez hraničné oplotenie. 

Podľa pôvodných odhadov španielskeho ministerstva vnútra od štvrtka 30. júla do piatka 31. júla prekročilo hranicu do Ceuty z Maroka približne 50-tisíc migrantov. Neskôr španielsky minister vnútra Fernando Grande-Marlaska spresnil, že do Ceuty preniklo až 72-tisíc migrantov. Veľká väčšina z nich sa už vrátila do Maroka, španielska vláda informuje o 69,5-tisíc návrátených ľudí, 

Vláda reagovala nasadením armády na podporu polície a Civilnej gardy.

Pri pokuse dostať sa na španielske územie zahynuli desiatky ľudí. Starosta Ceuty Juan Jesus Vivas 3. augusta pre denník El País uviedol, že do mestského márnice bolo privezených 88 tiel. Viac ako tisícke ľudí musela byť poskytnutá zdravotná starostlivosť.

Situácia sa zhoršovala už pred hlavným incidentom. Dňa 27. júla samospráva Ceuty informovala, že za predchádzajúci týždeň prišlo viac než tisíc migrantov a že kapacity migrantských centier boli preťažené.

Nápor migrantov zažilo aj ďalšie španielske mesto ležiace na africkom kontinente – Melilla.

Ako sa mohli migranti dostať z Maroka do Španielska?

Ceuta je síce španielske územie, geograficky ale leží na severoafrickom pobreží a priamo susedí s Marokom. Migranti preto nemuseli preplávať Stredozemné more do kontinentálneho Španielska. Stačilo im prekonať hranicu medzi marockým mestom Fnideq a Ceutou.

Reportéri zachytili ľudí používajúcich nafukovacie kolesá a iné plávacie pomôcky, aby prekonali morskú hranicu a preplávali z marockého územia na územie Európskej únie.

Španielske mesto Ceuta na mape. Zdroj: Google Maps

Prečo sa dali do pohybu tisíce migrantov? Pozvala ich španielska vláda?

Presný spúšťač tohto diania zatiaľ nepoznáme. Pravdepodobne sa spojili tri okolnosti – dlhodobá ekonomická motivácia, skreslené správy o rozsudku španielskeho Najvyššieho súdu a dočasné oslabenie kontroly na marockej strane.

Bezprostredným spúšťačom boli zrejme fámy na sociálnych sieťach. Španielska vláda tvrdí, že siete prevádzačov a účty na sociálnych sieťach zneužili júlový rozsudok španielskeho Najvyššieho súdu. Medzi ľuďmi sa šírila nepravdivá misinformácia, že ten, kto sa dostane do Ceuty po mori, už nemôže byť vrátený do Maroka alebo že dokonca automaticky získa právo zostať v Španielsku.

Toto vysvetlenie podporujú aj výpovede samotných migrantov. Ľudskoprávny aktivista Achraf Maimouni agentúre AP povedal, že ľudia najskôr počuli tvrdenia o otvorenej hranici a následne o priaznivom súdnom rozhodnutí.

Španielsky premiér Pedro Sánchez označil masový vstup za narušenie územnej celistvosti Španielska. Madrid následne vyslal armádu, posilnil kontrolu hranice a koordinoval návraty s Marokom.

Prečo sa chcú Maročania dostať do Európy?

Dlhodobým faktorom emigrácie v Maroku sú ekonomické podmienky. Dôvodmi, prečo Maročania opúštajú svoju krajinu, sú slabé pracovné vyhliadky, chudoba, sociálne rozdiely a snaha mladých ľudí nájsť si prácu v Európe. Marocké úrady zaznamenali v druhom štvrťroku 2026 nezamestnanosť mladých vo veku 15 až 24 rokov na úrovni 27,2 %. 

V roku 2025 dosahovala priemerná mzda zamestnancov evidovaných v súkromnom sektore približne 6 150 dirhamov, teda asi 580 eur mesačne. Medián za rok 2025 však predstavuje len približne 3 360 dirhamov, čo znamená, že polovica zamestnancov zarábala mesačne približne 315 eur alebo menej. Štatistika navyše nezahŕňa množstvo Maročanov, ktorí pracujú na čierno alebo si prácu nevedia nájsť.

O čom hovoril rozsudok španielskeho súdu?

Začiatkom júla zverejnil španielsky Najvyšší súd rozsudok, ktorý mohol byť jedným z dôvodov, prečo migranti začali masovo prekračovať hranicu EÚ.

Súd posudzoval prípad Alžírčana, ktorého 14. novembra 2024 pri pokuse doplávať do Ceuty zachytili na mori španielske zložky a bez riadneho konania odovzdali Maroku.

Španielsky migračný zákon totiž umožňuje takzvané odmietnutie na hranici týkajúce sa ľudí, ktorí sú zadržaní počas prekonávania fyzických hraničných zábran – najčastejšie plotov. Najvyšší súd rozhodol, že toto ustanovenie nemožno automaticky použiť na človeka zadržaného na mori, pretože ten neprekonáva takýto fyzický prvok.

Na migrantov zachytených na mori sa preto musí použiť štandardný postup podľa cudzineckého zákona. Ten vyžaduje individuálne správne konanie a zabezpečenie procesných práv, napríklad možnosti požiadať o medzinárodnú ochranu a prístupu k právnej pomoci.

V prípade, že osoby zadržané za týchto okolností požiadajú o medzinárodnú ochranu, nemôže dôjsť k ich vráteniu, kým sa ich situácia nepreskúma a táto žiadosť nebude zamietnutá. Rozsudok však nehovoril, že plavcov nemožno deportovať. Zakázal iba ich okamžité vrátenie bez riadneho konania.

Súd naznačil, že ak by Španielsko vybudovalo fyzické zábrany aj na mori, mohli by sa na ich prekonanie vzťahovať osobitné pravidlá odmietnutia vstupu.

Je pravda, že Španielsko „legalizovalo ilegálnu migráciu“?

Španielsko v apríli 2026 zaviedlo mimoriadnu regularizáciu pobytového statusu niektorých cudzincov, ktorí už predtým dlhodobo žili v krajine bez platného povolenia. 

Podľa kráľovského dekrétu mohli o zlegalizovanie pobytu žiadať ľudia, ktorí sa nachádzali v Španielsku už pred 1. januárom 2026 a vedeli preukázať najmenej päť mesiacov nepretržitého pobytu v krajine. Žiadatelia museli mať čistý register trestov a splniť podmienku, že nepredstavujú hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť.

Lehota na podanie žiadosti sa skončila 30. júna 2026, teda mesiac pred masovým prechodom v Ceute. Samotné rozhodnutie preto priamo nemalo predstavovať motiváciu pre migrantov dostať sa do Európy. Nie je však vylúčené, že zohralo úlohu v dezinformačnej kampani na sociálnych sieťach a medzi prevádzačmi. Migranti mohli rozhodnutie interpretovať tak, že nezákonné prekročenie hranice sa stalo legálnym alebo že každý novoprichádzajúci migrant získa právo pobyt.

Hrozí, že sa vlna migrantov z Ceuty presunie ďalej do Európy?

Je nepravdepodobné, že by sa väčšie počty migrantov z tejto vlny mohli dostať do kontinentálnej Európy. Ceuta podlieha osobitnému režimu – hoci je súčasťou Španielska, pri odchode do kontinentálneho Španielska sa vykonávajú kontroly, ako na vonkajšej hranici Schengenského priestoru.

Dopady incidentu sa preto vo veľkej miere obmedzujú na španielske územie v Afrike a budú mať obmedzený vplyv na pevninskú časť Európy.

Európska komisia 31. júla uviedla, že nezaznamenala žiadny presun migrantov z Ceuty na európsku pevninu. Komisár pre migráciu Magnus Brunner zdôraznil, že pri cestách z Ceuty a Melilly zostávajú osobitné hraničné kontroly.

Väčšina migrantov sa navyše do niekoľkých dní vrátila do Maroka. Španielske ministerstvo vnútra pre portál Maldita.es uviedlo, že do 31. júla sa viac ako 25-tisíc z týchto ľudí dobrovoľne vrátilo do Maroka. 

Do 3. augusta zostávalo v Ceute podľa starostu mesta Juana Jesúsa Vivasa približne 3-tisíc až 5-tisíc ľudí. 

V utorok 4. augusta španielsky minister vnútra uviedol, že zo 72-tisíc migrantov sa naspäť do Maroka vrátilo už približne 70-tisíc.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen ocenila rýchlu spoločnú reakciu, zároveň však vyzvala na posilnenie ochrany kritických vstupných bodov.

Politickí predstavitelia v Taliansku, Francúzsku a ďalších krajinách EÚ prijali zvýšené opatrenia v oblasti migrácie so Španielskom. Taliansko dočasne pozastavilo Schengenskú dohodu o otvorených hraniciach medzi Talianskom a Španielskom. Francúzsky minister vnútra Laurent Nunez uviedol, že Francúzsko posilní hraničné kontroly so Španielskom.

Komisár EÚ pre migráciu Magnus Brunner informoval na sieti X, že „ani jedna osoba neprekročila hranice na pevninskú časť EÚ“.

Zlyhali Španieli pri ochrane hranice? Môže za incident nečinnosť marockých orgánov?

V súčasnosti nie je jasné, nakoľko španielske orgány podcenili situáciu. Faktom však je, že španielske zložky nedokázali zabrániť tomu, aby desaťtisíce ľudí v krátkom čase vstúpili na územie Ceuty. 

Španielska vláda tvrdí, že o rozsahu pohybu nedostala včasné spravodajské varovanie od marockej strany. 

Po incidente Španielsko umiestnilo do mora približne 500-metrovú plávajúcu bariéru a posilnilo námorné aj pozemné hliadky.

Dostupné informácie naznačujú, že dôvodom nekontrolovaného prílevu migrantov mohla byť aj pasivita marockých zložiek.

Starosta Ceuty Juan Jesús Vivas vyhlásil, že podľa vnímania miestnych obyvateľov bola vlna, ak nie priamo zorganizovaná, tak aspoň „podporovaná alebo povolená“ Marokom. 

Agentúra AP upozorňuje, že ich fotograf videl marocké orgány, ako sa iba prizerali, zatiaľ čo okolo nich prechádzali tisíce ľudí. Marocké zložky začali vo väčšej miere zasahovať až neskôr – použili slzotvorný plyn, obušky a vodné delá.

Španielske spravodajské služby neoznačili udalosť za vopred naplánovanú marockou vládou, ale konštatovali, že sa jej Maroko ani nesnažilo preventívne zabrániť. 

Marocké ministerstvo vnútra odmietlo, že by hranice nechalo priepustné zámerne. Za príčinu označilo dezinformácie, prevádzačské siete a nesprávny výklad španielskeho rozsudku. Maroko následne posilnilo zásahy a spolupracovalo na návratoch, čo potvrdil aj španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares.