Mladým ľuďom v USA „zabliká“ na mobile v priemere 192 oznámení denne – teda každých 5 minút bdelého času jedna. V takomto virvare podnetov sa dá sústrediť len ťažko – a to hovoríme len o oznámeniach zo sociálnych sietí a komunikačných platforiem. Na mobile však máme aj mnoho iných aplikácií.

Pozornosť navyše nie je jedinou menou, ktorou mladí platia za čas na sociálnych sieťach. Ďalšou je ich psychické zdravie, píše vo svojej novej knihe The Anxious Generation Jonathan Haidt. Detstvo strávené „na smartfónoch“ má podľa neho často za následok viac porúch spánku, sociálnu depriváciu – teda spoločenskú osamelosť –, a tiež závislosť na zariadení.

Táto závislosť pritom nie je náhodná. Americký sociálny psychológ tvrdí, že tvorcovia sociálnych sietí cielene používajú behaviorálne triky, ktoré mieria na citlivé časti nášho mozgu. Haidt v knihe cituje štúdiu, podľa ktorej tínedžerov, ktorí trávia veľa času na sociálnych sieťach, skôr zužujú depresie či úzkostné pocity, než ich rovesníkov, ktorí sa šantia s kamarátmi vonku.

Sociálne siete sú podľa neho ohrozením najmä pre deti a mládež, pretože ich mozog ešte nie je pripravený na digitálny svet. V mozgu detí pomerne skoro dozrievajú časti, ktoré sú zodpovedné za hľadanie slastí či odmien – teda tie časti mozgu, ktorých uspokojuje aj neustále „scrollovanie“ obrazovky. Naopak, frontálny kortex, ktorý hrá dôležitú úlohu pri sebakontrole a schopnosti odolať pokušeniu, získava svoju plnú kapacitu až v strede 20. roku života.

Haidt preto tvrdí, že hranica 13 rokov, od ktorej môže mať mládež v USA účet napríklad na Instagrame, je nastavená príliš nízko. Deti v tomto veku sú stále príliš zraniteľné. Psychológ navyše ukazuje, že kontrola formou zakliknutia povinného políčka „áno, mám 13 rokov“ nefunguje. Instagramové konto má v USA 40 percent detí mladších ako 13 rokov.

A podľa Haidta zrejme dostatočne nefungujú ani upozornenia, ktoré mladí počúvajú často, a síce, že by si nemali zamieňať ligotavý svet sociálnych sietí s realitou. Dôvodom je, že keď sa porovnávame s ostatnými, deje sa to na podvedomej úrovni. Aj podvedomé porovnanie však ovplyvňuje vnímanie našej sebahodnoty.

Na druhej strane, časť mozgu, ktorá podvedome porovnáva, nie je kontrolovaná inou časťou mozgu, ktorá si je vedomá toho, že toto krásne „reelsko“ je len malým výsekom reality.

A jedno z najväčších prekvapení? Našu schopnosť ostro vnímať rozhovor či svet naokolo znižuje už to, keď máme smartfón na stole. Nemusí na ňom zapípať ani jedna zo spomínaných 192 denných notifikácií.

Nie všetci sociálni vedci súhlasia s touto Haidtovou diagnózou. Niektorí si myslia, že sociálne siete síce môžu byť škodlivé, no zatiaľ máme málo dôkazov – a skôr korelácie než kauzality.