Na Facebooku sa šíri obrázok a článok, ktorý tvrdí, že Európska únia „potvrdila klamstvo“ o tom, že očkovanie proti koronavírusu bráni jeho prenosu. Podmienkou pre schválenie vakcín nikdy nebola ich schopnosť zabrániť prenosu koronavírusu. Príspevok nepravdivo tvrdí, že kvôli Ursule von der Leyen zomierajú „muži, ženy, aj deti,“ pretože objednala vakcíny od spoločnosti Pfizer. Neexistujú dôkazy o tom, že očkovanie spôsobuje smrť.
Po znovuzvolení Ursuly von der Leyen do funkcie predsedníčky Európskej komisie sa začal šíriť príspevok, ktorý ju obviňoval zo smrti mužov, žien a detí v dôsledku vakcíny od firmy Pfizer. Upozorňoval pritom, že von der Leyen “prehrala sud, ktorý sa zaoberal prípadom o transparentnosti zmlúv o očkovaní, neposkytla dostatočné informácie pre nákup vakcín” a “objednala 100 miliónov vakcín od spoločnosti PFIZER.” Príspevok dopĺňa screenshot portálu Die Weltwoche s preloženým titulkom článku “EÚ potvrdila klamstvo o očkovaní: Očkovanie proti korone nikdy nezabránilo prenosnosti vírusu. Toto teraz hovorí licenčný orgán Európskej únie”, ktorý vyšiel v novembri 2023.
Európska lieková asociácia nepožadovala, aby vakcíny zabraňovali prenosu koronavírusu
Marco Cavaleri Európskej liekovej agentúry (EMA) vo videoprezentácii o schvaľovaní vakcín z 14. decembra 2020 vysvetlil podmienky, ktoré EMA stanovuje pre schválenie vakcíny. Jednou z hlavných podmienok bola schopnosť vakcín chrániť pred vážnym priebehom ochorenia spôsobeného vírusom (čas 8:56). Zníženie prenosu vírusu na iných ľudí podmienkou na schválenie vakcíny nebolo.
Vakcíny boli posudzované na základe výsledkov klinických štúdií. Cavaleri vo svojej prezentácii zo 14. decembra 2020 zdôrazňuje, že klinické štúdie zrejme nebudú mocť posúdiť účinnosť vakcíny v zabránení prenosu vírusu (čas 9:53). Takéto štúdie, na základe ktorých EMA rozhodla o podmienečnom uvedení vakcín na trh, rovnako nedokážu poskytnúť spoľahlivé dáta ohľadom dlhodobej ochrany a prevencie pred bezpríznakovým priebehom ochorenia. Podľa Cavaleriho môžu byť vakcíny z tohto hľadiska posúdené až po uvedení na trh.
O obmedzených dátach ohľadom efektu vakcíny na prenos vírusu informoval aj americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA). V dokumente uverejnenom 10. decembra 2020 o vakcíne od spoločností Pfizer/BioNtech uvádza, že na posúdenie vplyvu očkovania na prenos vírusu SARS-CoV-2 budú potrebné ďalšie dáta z klinických štúdií a užívania vakcíny po jej autorizácii (.pdf, str. 48).
Podmienkou núdzového schválenia vakcín bola účinnosť proti nakazeniu sa koronavírusom a zmiernenie priebehu ochorenia
Na to, aby mohli byť vakcíny uvedené na trh EÚ, musia dostať povolenie od Európskej liekovej agentúry. Prvou vakcínou, ktorej 21. decembra 2020 EMA podmienečne povolila uvedenie na trh, bola vakcína spoločností Pfizer a BioNtech Comirnaty. Podmienečné povolenie umožňuje čo najrýchlejšie uvedenie lieku na trh EÚ v prípade núdzovej situácie. Pandémia covidu-19 takúto situáciu predstavovala z dôvodu ohrozenia verejného zdravia (.pdf, str. 1). Podmienečné povolenie zaručuje bezpečnosť, účinnosť a kvalitu vakcíny a jej výrobcovia zároveň môžu predložiť dodatočné údaje aj po získaní povolenia (.pdf, str. 2).
EMA v dokumente o vakcíne Pfizer/BioNtech uvádza, že “vplyv očkovacej látky na šírenie vírusu zatiaľ nie je známy“ (.pdf, str. 2). Dokument zverejnil slovenský Štátny ústav pre kontrolu liečiv 21. decembra 2020. Efekt na prenos vírusu nebol známy ani v prípade iných vakcín, napriek tomu boli podmienečne uvedené na trh. Moderna (informácia o vplyve na prenos vírusu .pdf, str. 2) dostala povolenie 6. januára 2021, vakcína známa ako Johnson & Johnson (informácia o vplyve na prenos vírusu .pdf, str. 2) bola na trh podmienečne uvedená 11. marca 2021.
Epidemiológ Antoine Flahault pre AFP uviedol, že „EMA, FDA a všetky ostatné národné agentúry, ktoré udelili vakcíne spoločnosti Pfizer licenciu, tak urobili s plnou znalosťou správy, ktorá poukazovala na to, že prenos vírusu nebol hodnotený, a vôbec ich to nešokovalo.“
EMA uvádza, že hlavným cieľom akéhokoľvek očkovania je „ochrániť ľudí pred ochorením“ a vakcíny proti ochoreniu covid-19 nedostali povolenie v súvislosti s ich schopnosťou predísť prenosu vírusu z jednej osoby na druhú, aj keď táto možnosť zároveň nie je vylúčená. Európska lieková agentúra túto skutočnosť od začiatku transparentne komunikovala. O tejto skutočnosti informoval aj samotný výrobca. Riaditeľ spoločnosti Pfizer Albert Bourla v januári 2021 pre The Journal povedal, že dáta ohľadom vplyvu vakcíny na prenos vírusu sú „povzbudzujúce“ u zvierat. Dodal však, že tento účinok vakcíny u ľudí ešte dokázaný nebol. O chýbajúcich dôkazoch o ochrane pred prenosom informovala aj TASR.
Meranie efektívnosti vakcín na prenos vírusu je náročné
Je pravdou, že začiatkom roka 2021 sa v médiách (napríklad Denník N, Reuters) objavili informácie o tom, že vakcína má potenciál zabrániť šíreniu vírusu. Informácie pochádzali z predbežných výsledkov izraelských štúdií. Na jednej z nich pracovalo izraelské ministerstvo zdravotníctva spolu s výrobcom vakcíny. Médiá v tom čase upozorňovali, že ide o doposiaľ nerecenzovanú štúdiu a jej výsledky je potrebné brať s rezervou (Denník N, Reuters). To, že vakcína môže znižovať prenos vírusu, naznačovala aj štúdia publikovaná v Lancete, renomovanom recenzovanom časopise. Štúdia skúmala účinky vakcíny od spoločnosti AstraZeneca.
Viaceré štúdie teda naznačujú, že vakcíny môžu zabrániť aj prenosu vírusu. Avšak potvrdiť tieto predbežné výsledky a odmerať mieru efektívnosti očkovania na zastavenie prenosu z človeka na človeka je náročné. Článok na stránke renomovaného vedeckého časopisu Nature vysvetľuje, že je to komplikované kvôli množstvu iných faktorov, ktoré k zníženiu prenosu vírusu môžu prispievať, ako sú najmä lockdowny a správanie ľudí. Ďalšou prekážkou je, že koronavírus sa u niektorých neprejavuje symptómami, a preto je náročné infekciu vôbec identifikovať. Epidemiológ infekčných chorôb na Harvardskej škole verejného zdravia pre Nature povedal, že štúdie o efektívnosti očkovania na prenos vírusu patria k jedným z najťažších.
Výsledky štúdie publikovanej v Lancete z roku 2024 ukázali, že ak sa vyskytol jeden prípad nakazenia v domácnosti, kde boli všetci členovia zaočkovaní, prenos vírusu sa znížil o dve tretiny (v prípade vakcín typu mRNA) alebo o jednu tretinu (vakcína na báze vírusového vektora).
Pôvod nepravdivej informácie o tom, že sa Pfizer a EMA „priznali“ ku lži
Príspevok odkazuje na článok publikovaný v novembri 2023 na portáli Die Weltwoche. Ide o nemeckú verziu pôvodne švajčiarskeho média Weltwoche. Švajčiarske aj nemecké vydanie média vlastní Roger Köppel, ktorý bol v rokoch 2015 - 2023 poslancom švajčiarskeho parlamentu za Švajčiarsku ľudovú stranu (SVP). Köppel je zároveň vydavateľom aj šéfredaktorom švajčiarskeho média a jeho nemeckej verzie. Nemecká verzia je dostupná iba v digitálnej forme.
Túto zavádzajúcu informáciu pôvodne zverejnil holandský europoslanec Robert Roos, ktorý 11. novembra 2022 zverejnil video z výboru Európskeho parlamentu pre pandémiu covid-19. Video zachytáva Janine Small, prezidentku pre medzinárodné trhy v rozvinutých krajinách spoločnosti Pfizer, ktorá na špeciálnom výbore Europarlamentu uviedla, že Pfizer vakcínu netestoval na zastavenie prenosu vírusu. Europoslanec Roos túto odpoveď zavádzajúco interpretuje tak, že spoločnosť sa „priznala“ ku lži. Video malo milióny pozretí, zdieľané bolo vo francúzštine, angličtine, španielčine, češtine, aj nemčine.
Európsky súdny dvor rozhodol, že nákup vakcín nebol dostatočne transparentný, von der Leyen nebola odsúdená za Pfizergate
V júli 2024 Súdny dvor EÚ rozhodol, že Európska komisia verejnosti neposkytla dostatočný prístup k zmluvám na nákup vakcín proti koronavírusu. Súd vytkol Európskej komisii napríklad to, že čiastočne odmietla zverejniť vyhlásenie o neexistencii konfliktu záujmov predstaviteľov EÚ, ktorí nákup vakcín dohadovali. Komisia tiež neodôvodnila dostatočne odmietnutie sprístupniť niektoré ustanovenia zmluv o nákupe vakcín. Súd o prípade rozhodoval na základe žaloby, ktorú podali europoslanci z frakcie Zelených. Je teda pravdou, že zmluvy o nákupe vakcín boli európskym súdom vyhodnotené ako netransparentné. Nešlo o žalobu na predsedníčku Európskej komisie, ktorá preto „prehrala súd“. Žaloba bola podaná na Európsku komisiu a inštitúciu Európskej únie, nie na Ursulu von der Leyen osobne.
Ursula von der Leyen čelí aj vyšetrovaniu ako súkromná osoba, nebola však obvinená.
Netransparentný nákup vakcín počas pandémie covidu-19 vyšetruje aj Úrad Európskej prokuratúry, inštitúcia to potvrdila 14. októbra 2022. Európska prokuratúra neupresnila, koho a akých zmlúv sa vyšetrovanie týka. Podľa Die Welt išlo konkrétne o zmluvu na nákup vakcín za 35 miliárd eur so spoločnosťou Pfizer/BioNtech. Kauzu médiá označujú ako tzv. Pfizergate.
Zmluva bola údajne uzatvorená po SMS komunikácii medzi predsedníčkou Európskej komisie Ursula von der Leyen a riaditeľom Pfizeru Albertom Bourlom. Ako prvý o tom informoval The New York Times v apríli 2021. Podľa denníku spolu von der Leyen a Bourla komunikovali prostredníctvom SMS správ a hovorov vo februári 2021. O pár mesiacov na to, 20. mája 2021, EÚ podpísala zmluvu na 1,8 miliardy dávok od spoločností Pfizer/BioNtech. Správy medzi von der Leyen a Bourlom neboli zverejnené napriek opakovaným žiadostiam od médií na základe pravidiel Európskej únie o transparentnosti a prístupu k dokumentom. Európska komisia existenciu textových správ odmieta potvrdiť. Na žiadosť o sprístupnenie SMS komunikácie Komisia médiu Politico odpovedala, že v registračnom systéme takéto správy neeviduje. Podľa Komisie by správy tohto druhu v systéme boli v prípade, že by obsahovali dôležitú informáciu, preto ak aj nejaká SMS komunikácia existovala, nebola dôležitá. Ombudsmanka EÚ Emily O’Reillyová neskôr vysvetlila, že Komisia tím Ursuly Von Der Leyen nikdy oficiálne nepožiadala o dohľadanie správ, pretože inštitúcie nespadajú do kategórie dokumentov, ktoré by sa mali archivovať. Ombudsmanka túto skutočnosť kritizovala ako „nesprávny úradný postup.“
V apríli 2024 Politico informovalo, že Európska prokuratúra vyšetruje aj údajnú komunikáciu medzi Ursulou von der Leyen a riaditeľom Pfizeru Bourlom. Prípad prokuratúra prevzala od belgických žalobcov, ktorý von der Leyenovú vyšetrovali pre „zasahovanie do verejných funkcií, ničenie SMS, korupciu a stret záujmov.“ Belgické autority sa prípadom začali zaoberať po trestnom oznámení, ktoré v apríli 2023 podal Frédéric Baldan, bývalý EÚ lobista. Neskôr sa k nemu pridali Maďarsko a Poľsko, Poľsko sa stiahlo po tom, čo sa predsedom vlády stal Donald Tusk. V júli 2024 zatiaľ neboli vznesené žiadne obvinenia.
Bývalý riaditeľ Virologického ústavu SAV Pastorek zdôraznil, že vyšetrovanie nákupu vakcín nespochybňuje účinky očkovania.
Nadmerný počet úmrtí počas pandémie nespôsobilo očkovanie
Príspevok na Facebooku Ursulu von der Leyen zároveň obviňuje, že nákupom vakcín prispela k zomieraniu ľudí. Európska lieková agentúra v sekcii Časté nedorozumenia a falošné tvrdenia ohľadom koronavírusu vysvetľuje, že neexistuje žiadny dôkaz o zvýšení počtu úmrtí v dôsledku očkovania proti koronavírusu v žiadnej vekovej skupine vrátane detí. Dáta od stovky miliónov zaočkovaných ľudí potvrdzujú, že povolené vakcíny v EÚ sú bezpečné. Hlásenia o úmrtiach po očkovaní (nie v jeho dôsledku, môže ísť o koincidenciu) sú veľmi zriedkavé. EMA tiež upozorňuje, že počas masových očkovacích kampaní môže krátko po očkovaní dôjsť k úmrtiam, tie však nemusia byť spôsobené vakcínou.
Zvýšený počet úmrtí v mnohých krajinách Únie zaznamenané štatistickým úradom EÚ sa časovo zhodujú s vlnami infekcie COVID-19, analýza Denníka N ukazuje, že to platí aj pre Slovensko.
Zdroj: Our World in Data
Zdroj: Our World in Data
Záver
Európska únia a Európska lieková agentúra nikdy netvrdili, že očkovanie proti vírusu SARS-CoV-2 zabráni jeho prenosu z jedného človeka na druhého. I keď štúdie naznačujú, že vakcíny môžu mať aj tento efekt, hlavným cieľom očkovania je ochrana pred ťažkým priebehom ochorenia. Nákup vakcín proti koronavírusu bol skutočne netransparentný, námietka však bola vznesená proti Európskej komisii, nie predsedníčke Ursule von der Leyen. Neexistujú dôkazy o tom, že by očkovanie spôsobovalo smrť. Príspevok sme preto v spolupráci so spoločnosťou Meta označili ako s chýbajúcim kontextom.