DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií
Koalícia vedená OĽANO sa do parlamentu dostala

Koalícia vedená OĽANO sa do parlamentu dostala

Pavol Valík 13.10.2023 novinky

Na Facebooku sa šíri príspevok, podľa ktorého sa koalícia strán OĽANO a priatelia, Kresťanská únia a ZA ĽUDÍ nedostala do parlamentu. Prispevok nesprávne uvádza, že hnutie kandidovalo do parlamentu v koalícii viac ako štyroch strán a potrebovalo tým pádom získať aspoň 10 % odovzdaných hlasov. Hnutie však oficiálne kandidovalo ako trojkoalícia, takže na vstup do parlamentu mu stačilo získať len 7 % hlasov, čo potvrdila aj štátna volebná komisia.

Facebookom sa šíri príspevok, ktorý tvrdí, že sa hnutie OĽANO nedostalo do parlamentu, pretože kandidovalo v koalícii s viac ako štyrmi stranami, a preto muselo dosiahnuť viac ako 10 % hlasov. „OĽaNO ani NEMÔŽE BYŤ v NR SR lebo ako 4+ koalícia musí mať aspoň 10% podľa Z.č. 180/2014 o voľbách, §66 odst. 1, písmeno c),“ píše sa v príspevku. 

Čo hovorí zákon

Je pravdou, že podľa volebného zákona koalície zložené najmenej zo štyroch politických strán potrebujú na vstup do parlamentu získať aspoň 10 % platných hlasov. Podľa odseku 1 paragrafu 66 pri sčítaní hlasov “Štátna komisia zisťuje, koľko platných hlasov celkovo bolo odovzdaných pre každú politickú stranu a koalíciu.”

Až odsek (2) písm. c) obsahuje požiadavku na 10% zisk koalície, na ktorú poukazuje príspevok: “Štátna komisia ďalej zisťuje, (...) ktoré koalície zložené najmenej zo štyroch politických strán získali menej ako desať percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov.“ Zákon teda jasne hovorí, že koalícia zložená zo štyroch a viacerých strán potrebuje na vstup do parlamentu získať viac ako 10 % hlasov.

Výsledok OĽANO potvrdila volebná komisia

Nie je ale pravdou, že hnutie OĽANO, resp. OĽANO A PRIATELIA, kandidovalo do tohtoročných volieb v koalícii zloženej zo štyroch alebo viacerých strán. Pred voľbami hnutie ohlásilo, že o hlasy voličov sa bude uchádzať ako trojkoalícia spoločne so stranou Kresťanská únia a stranou ZA ĽUDÍ. Pre takú koalíciu teda platí písm. (b) ods. (2) § 66 volebného zákona, ktoré hovorí, že pre zisk mandátov musia koalície zložené z dvoch alebo troch politických strán získať aspoň sedem percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov.

To, že sa táto koalícia dostala do parlamentu potvrdila aj Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktorej úlohou je riadenie volieb a zisťovanie ich výsledkov. „Do parlamentu sa dostala aj koalícia OĽaNO a priatelia, Kresťanská únia a Za ľudí (8,89 %),“ skonštatovala komisia v oficiálnom vyhlásení výsledkov volieb.

Dojem, že sa koalícia vedená hnutím OĽANO A PRIATELIA v skutočnosti skladá z viac ako troch politických subjektov, mohol vyvolať dlhý názov samotného hnutia či loga viacerých subjektov na hlasovacích lístkoch. Hnutie Igora Matoviča sa vo skutočnosti od polky júna nazýva OĽANO A PRIATELIA: OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK.
 Igor Matovič tak zahrnul do názvu svojho hnutia aj platformy a strany, ktoré mali vystupovať na spoločnej kandidačnej listine hnutia v rámci projektu OĽaNO a priatelia. Aj keď sa v názve nachádzajú názvy ostatných strán a platforiem, formálne sa nejedná o koalíciu, ale iba o premenovanie jedného politického subjektu.

Podobne hnutie OĽANO postupovalo aj vo voľbách v roku 2020 a 2016. V minulých voľbách hnutie kandidovalo pod názvom OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA, vo voľbách v roku 2012 sa zase hnutie uchádzalo o hlasy voličov pod názvom Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO-NOVA). Zákon takúto zmenu dovoľuje a nevyžaduje pre takéto strany žiadne špecifické podmienky pre vstup do parlamentu.

Premenovanie strany je na Slovensku bežná praktika 

Podobný postup zvolili vo voľbách do Národnej rady aj mnohé iné strany. So zmeneným názvom na jednej kandidačnej listine kandidovala strana Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana ako aj strana Modrí, Most - Híd, či strana SDKÚ - DS - Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana. Žiadna z týchto strán pritom nepotrebovala na zisk mandátov viac ako 7 %, ako to zákon prikazuje koalíciám. Vyplýva to aj z vyhlásenia štátnej volebnej komisie, ktorá konštatuje, že kandidátne listiny v lehote určenej zákonom predložilo 24 politických strán a len 1 koalícia.

Ešte bežnejšou praktikou je, že strany priberú na svoju kandidátnu listinu členov z iných politických strán. Takýto postup zvolili takmer všetky strany, ktoré sa v septembrových voľbách dostali do parlamentu. Strana Smer-SD sa spolupracovala s hnutím Socialisti.sk, ktorého predseda kandidoval na 150. mieste kandidátnej listiny Smeru. Strana Hlas-SD sa spojila so stranou Dobrá voľba, ktorá zlúčením zanikla. Strana SaS zase spolupracuje s OKS, ktorej členovia dlhodobo vystupujú na jej kandidačnej listine. Predseda SNS Andrej Danko sa rozhodol na kandidátku pribrať tri menšie strany – Národná koalícia/Nezávislí kandidáti, ŽIVOT - národná strana a Slovenský PATRIOT. Danko sa tak dokonca stal jediným zvoleným poslancom, ktorý bude priamo zastupovať SNS v parlamente. Zvyšok jeho klubu zatiaľ pozostáva zo zástupcov rôznych strán, ktoré sa pred voľbami spojili na kandidátke SNS.

Rozdiel medzi stranou a koalíciou

Z hľadiska zákona je dôležité, či strana kandiduje do parlamentu ako samostatný subjekt alebo ako koalícia. Na koalíciu sa totiž, v určitých oblastiach, vzťahujú odlišné pravidlá ako na politické strany. Okrem zvýšeného kvóra, majú volebné koalície možnosť minúť na kampaň dokopy viac finančných prostriedkov. Limit na kampaň vo voľbách predstavuje sumu 3 miliónov eur. V prípade koalície môže takúto sumu vynaložiť každá politická strana tvoriaca koalíciu. Zároveň platí, že každá politická strana tvoriaca koalíciu musí mať zriadený osobitný platobný účet. Strany sa taktiež musia dohodnúť na rozdelení financií od štátu. Príspevky zo štátneho rozpočtu môže štát koalícii vyplatiť až po predložení písomnej dohody medzi týmito stranami, v ktorej musí byť uvedené, ktorej strane a v akom podiele sa vyplatí.

Záver

Tvrdenie v príspevku, že sa hnutie OĽANO nedostalo do parlamentu, nie je pravdivé. Vstup trojkoalície OĽANO, Kresťanskej únie a strany ZA ĽUDÍ do parlamentu potvrdila Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán vo vyhlásení výsledkov volieb. Koalícia by potrebovala na vstup do parlamentu aspoň 10 % iba v prípade, že by išlo o štvorkoalíciu. 

Koalícia OĽANO A PRIATELIA, Kresťanská únia a Za ľudí však kandidovala do parlamentu ako trojkoalícia s tým, že hnutie OĽANO predtým zmenilo názov strany a pribralo na svoju kandidačnú listinu aj ľudí z iných strán a platforiem. Jedná sa pritom o bežnú prax, ktorú využili viaceré strany kandidujúce v týchto parlamentných voľbách. Členov iných politický strán mali na svojich kandidačných listinách takmer všetky strany, ktoré sa do parlamentu dostali. Príspevok sme preto v rámci našej spoluprácie so sociálnou sieťou Facebook označili ako nepravdivý.