Stránka Domáca liečba šíri nepravdivé tvrdenie, že mamografia zvyšuje riziko úmrtia na rakovinu prsníka. Článok sa odvoláva na odbornú štúdiu, ktorú však interpretuje nesprávne. Tento výskum v skutočnosti neskúmal, či mamografia spôsobuje rakovinu, ale analyzoval zdravotné riziká u žien, ktorým skríning ukázal falošne pozitívny výsledok. Výsledky síce poukázali na vyššie riziko budúceho ochorenia a úmrtnosti v tejto skupine, nesúvisí to však s poškodením spôsobeným samotným vyšetrením. Odborníci sa zhodujú, že mamografia je bezpečná a spoľahlivá metóda, ktorej výhody vo včasnej detekcii rakoviny prsníka výrazne prevyšujú akékoľvek potenciálne riziká.

Na sociálnych sieťach sa šíri tvrdenie, že mamografia zvyšuje úmrtnosť na rakovinu. Podľa príspevku, ktorý odkazuje na článok z portálu Domáca liečba, má mamografia „zodpovedať za ohromujúcu, až o 84 % vyššiu mieru úmrtí na rakovinu prsníka“ počas 20-ročného obdobia. Zdrojom tohto tvrdenia je údajne štúdia publikovaná v prestížnom medicínskom časopise JAMA Oncology.

Štúdia o mamografii je dezinterpretovaná 

Mamografia je lekárske vyšetrenie, ktoré pomáha odhaliť mnohé prípady rakoviny prsníka v ranom štádiu, vďaka čomu zvyšuje šancu na vyliečenie.

Skríning rakoviny prsníka predstavuje medzinárodný štandard pre včasnú detekciu rakoviny. Mamografia dokáže odhaliť príznaky rakoviny 2 alebo 3 roky predtým, ako ju dokáže rozpoznať pacient alebo lekár. Na Slovensku sa odporúča, aby každá žena vo veku nad 40 rokov absolvovala toto vyšetrenie aspoň raz za dva roky.Štúdia, publikovaná 2. novembra 2023 v odbornom časopise JAMA Oncology s názvom „Breast Cancer Incidence After a False-Positive Mammography Result“, analyzovala údaje od takmer pol milióna švédskych žien, ktoré sa zúčastnili pravidelného mamografického skríningu medzi rokmi 1991 a 2020. Výskumníci sa zamerali na ženy, ktoré mali tzv. falošne pozitívny výsledok - teda výsledok, ktorý pôvodne naznačoval prítomnosť nádoru, no diagnóza sa napokon nepotvrdila. Následne sledovali výskyt rakoviny prsníka u týchto žien počas ďalších rokov a porovnávali ho s výskytom v skupine žien, ktoré mali skríningový výsledok negatívny.

Štúdia ukázala, že ženy, ktoré mali v čase vyšetrenia určité abnormality v tkanive prsníka, ktoré neboli rakovinové, ale mamografia ich falošne ukázala ako pozitívne, mali v nasledujúcich rokoch o 61 % vyššie riziko diagnostikovania rakoviny prsníka v porovnaní so ženami, ktorých výsledky boli negatívne.  

Zároveň autori štúdie upozornili, že ženy, ktoré v minulosti zažili falošne pozitívny výsledok mamografie, mali zvýšené riziko všeobecnej úmrtnosti a tiež vyššie riziko úmrtia na rakovinu prsníka. Pravdepodobnosť úmrtia na akúkoľvek príčinu bola u nich vyššia o 7 %, zatiaľ čo riziko úmrtia priamo na rakovinu prsníka bolo až o 84 % vyššie v porovnaní so ženami, ktoré nikdy falošne pozitívny nález nemali. 

Štúdia ale nesledovala vplyv mamografie na spôsobenie rakoviny a zároveň netvrdí, že príčinou zvýšeného rizika rakoviny a úmrtia je samotné vyšetrenie. 

Autori opisujú možné vysvetlenia zvýšených rizík, ktoré odhalili. Podľa nich je možné, že niektoré malé nádory boli pri predchádzajúcej mamografii prehliadnuté, a preto sa objavili až pri následnom sledovaní. Ženy s falošne pozitívnym výsledkom podstúpili častejšie opätovné vyšetrenie, čo zvyšovalo šancu, že sa tieto už existujúce nádory neskôr odhalia. Autori tiež uvádzajú, že falošne pozitívny výsledok môže byť signálom, že žena má vyššie riziko rakoviny prsníka celkovo, napríklad v dôsledku hustejšieho prsníkového tkaniva alebo iných biologických faktorov. Štúdia zdôrazňuje potrebu ďalšieho sledovania žien s falošne pozitívnym nálezom, keďže môžu patriť do rizikovejšej skupiny, nie však pre vyšetrenie samotné, ale kvôli ich zdravotnému profilu.

Výsledky mamografie sú spoľahlivé, no vyskytujú sa aj falošne pozitívne výsledky

Senzitivita mamografického vyšetrenia poukazuje na to, „ako dobre skríningový test ukáže, kto skutočne trpí určitou chorobou“ a je na úrovni okolo 87 %. To znamená, že výsledky mamografie sú správne identifikované u asi 87 % žien, ktoré majú rakovinu prsníka. Inými slovami, zo 100 žien, ktoré majú rakovinu prsníka, bude u približne 87 z nich mamografia pozitívna, teda rakovinu zachytí. Zvyšných 13 žien však dostane falošne negatívny výsledok, mamografia im ukáže, že sú zdravé, aj keď v skutočnosti majú rakovinu.

Špecificita mamografického vyšetrenia naopak ukazuje, ako dobre test správne identifikuje ženy, ktoré rakovinu nemajú. Ak je napríklad špecificita na úrovni 90 %, znamená to, že zo 100 zdravých žien mamografia správne označí 90 z nich ako zdravé. Zvyšných 10 žien dostane falošne pozitívny výsledok, teda test im ukáže podozrenie na rakovinu, aj keď ju v skutočnosti nemajú.

Mamografické vyšetrenie sa odporúča opakovať v pravidelných intervaloch. Podľa štúdií je tak po desiatich ročných mamografiách, aj pri vysokej spoľahlivosti, šanca obdržať aspoň jeden falošne pozitívny výsledok z desiatich asi 50 až 60 %.

Štúdia vedená Kalifornskou univerzitou v Davise zistila, že takmer polovica všetkých žien zažije aspoň jeden falošne pozitívny mamografický nález za desaťročie každoročného skríningu rakoviny prsníka pomocou digitálnej tomosyntézy. Štúdia však zároveň uznáva, že včasné odhalenie rakoviny prsníka pomocou skríningovej mamografie je kľúčovou stratégiou na zníženie rizika pokročilého karcinómu a úmrtia na toto ochorenie.

Navyše, prvý pozitívny mamografický výsledok automaticky neznamená, že pacientke je diagnostikovaná rakovina prsníka. Pozitívny skríning vedie k ďalším vyšetreniam a testom. Keď rádiológovia interpretujú výsledky mamografie, snažia sa včas identifikovať potenciálny nádor a následne sa vykonajú ďalšie cielené mamografické snímky a testy.

Rádiológička Dr. Amy Conners z Mayo Clinic, ktorá patrí k najlepším klinikám v oblasti liečby rakoviny v USA, hovorí, že falošne pozitívne mamografy sú bežnou a očakávanou súčasťou skríningového procesu. 

Mamografické vyšetrenie nespôsobuje rakovinu

Vyšetrenie mamografom zahŕňa ožarovanie prsníka röntgenovými lúčmi, množstvo lúčov je však minimálne. Röntgenové lúče, ktoré prenikajú tkanivom, sú oslabené. Mamografia využíva veľmi malé dávky žiarenia - približne na úrovni radiácie, ktorú prijmeme v bežnom živote za šesť mesiacov. Riziko poškodenia z tohto množstva žiarenia je veľmi nízke a podľa odborníkov prínosy prevažujú nad rizikami. 

Každý prsník sa röntgenuje dvakrát z rôznych uhlov. Na získanie kvalitných snímok a minimalizovanie žiarenia sa prsník krátko stlačí medzi dve platničky, čo môže byť nepríjemné alebo dokonca bolestivé. Odborníci odporúčajú použiť tlak približne 10 kPa, ktorý pomáha pri získavaní kvalitných röntgenových snímok a znižovaní bolesti. Neexistujú žiadne vedecké dôkazy o tom, že stláčanie prsníka spôsobuje rakovinu alebo že by mohlo spôsobiť šírenie rakoviny. 

Štúdia z roku 2016, ktorá skúmala vplyv ročného a dvojročného skríningu na ženy vo veku 40 až 74 rokov, síce konštatuje, že opakované ožarovanie môže mierne zvyšovať riziko vzniku rakoviny prsníka, najmä u žien s väčšími prsiami, no zároveň dodáva, že celkové prínosy mamografického skríningu - predovšetkým v podobe včasného zachytenia karcinómu a následne vyššej šance na úspešnú liečbu - prevažujú nad potenciálnymi rizikami.

Prevahu benefitov mamografie nad potenciálnym rizikom potvrdzuje aj prehľadová štúdia z roku 2021. 

Záver

Na sociálnych sieťach sa šíri tvrdenie, podľa ktorého mamografia zvyšuje úmrtnosť na rakovinu prsníka o 84 %. Štúdia v príspevku však nebola interpretovaná správne. V skutočnosti sa jej autori nezaoberali vplyvom samotného vyšetrenia na vznik rakoviny, ale analyzovali riziká u žien s falošne pozitívnym nálezom - teda prípadmi, keď mamografia nesprávne naznačila prítomnosť nádoru. Výsledky ukázali, že tieto ženy môžu mať v budúcnosti vyššie riziko ochorenia či úmrtia na rakovinu, no štúdia netvrdí, že dôvodom je samotná mamografia. Odborníci sa zhodujú, že prínosy mamografie v rámci skríningu ďaleko prevyšujú riziká spojené s nízkou dávkou žiarenia, a že ide o overenú a bezpečnú metódu včasného záchytu rakoviny prsníka. Príspevky preto v spolupráci so spoločnosťou Meta označujeme ako nepravdivé.