Príspevok na Facebooku tvrdí, že vo Švajčiarsku zakázali mamografiu, ktorá vraj spôsobuje rakovinu prsníka a viac ako polovica výsledkov vyšetrenia je nesprávnych. Švajčiarsko však mamografické skríningy nezakázalo, stále sú súčasťou prevencie voči rakovine. Nepravdivé sú taktiež tvrdenia, že vyšetrenie spôsobuje vznik rakoviny a šírenie metastáz. Štúdia, na ktorú sa príspevok odvoláva, hovorí o detekcii rakoviny, nie o jej vzniku. Výsledky mamografického vyšetrenia sú správne identifikované u asi 87 % žien, ktoré majú rakovinu prsníka, diagnózu určia lekári aj na základe ďalších testov.

Príspevok šíriaci sa na sociálnej sieti Facebook tvrdí, že vo Švajčiarsku zakázali mamografiu. V príspevku sa uvádza, že až 50-60 % pozitívnych výsledkov z mamografického vyšetrenia je nesprávnych, a že vyšetrenie stimuluje rast nádoru a šírenie metastáz. Príspevok sa taktiež odvoláva na štúdiu, ktorá vraj na 690 000 “záznamoch” ukázala, že u zdravých žien sa po mamografickom vyšetrení vo veľkom počte prípadov vyvinula rakovina prsníka.

Príspevok neuvádza žiadne zdroje, ani konkrétnych autorov, v našom texte preto budeme vychádzať z nami vyhľadaných verejne dostupných dát a štúdií. 

Mamografia

Mamografia je lekárske vyšetrenie, ktoré pomáha odhaliť mnohé prípady rakoviny prsníka v ranom štádiu, vďaka čomu zvyšuje šancu na vyliečenie.

Skríning rakoviny prsníka predstavuje medzinárodný štandard pre včasnú detekciu rakoviny. Mamografia dokáže odhaliť príznaky rakoviny 2 alebo 3 roky predtým, ako ju dokáže rozpoznať pacient alebo lekár. Na Slovensku sa odporúča, aby každá žena vo veku nad 40 rokov absolvovala toto vyšetrenie aspoň raz za dva roky.

Švajčiarsko nezakázalo mamografiu 

Pri vyhľadávaní na spravodajských weboch, či na oficiálnej stránke švajčiarskeho Federálneho úradu verejného zdravotníctva nie je možné dohľadať žiadnu informácie o tom, že by Švajčiarsko mamografiu zakázalo, Pravidelné absolvovanie tohto vyšetrenia je naopak stále odporúčané ako vo Švajčiarsku tak aj u nás.

Vo väčšine švajčiarskych kantónov, je zavedený program skríningu rakoviny prsníka, na ktorom sa môžu zúčastniť všetky ženy vo veku od 50 rokov. Účasť na vyšetrení je dobrovoľná a pozvané ženy sa na ňom zúčastniť nemusia, ak nechcú. Vyšetrenie je väčšinovo hradené zo základného zdravotného poistenia.

Doktorka Michelle Wrightová, riaditeľka švajčiarskej spoločnosti HealthFirst Sàrl, ktorá poskytuje školenia prvej pomoci vysvetľuje, že každá žena, ktorá žije v kantóne s programom skríningu, dostane písomnú pozvánku na účasť, keď dosiahne 50 rokov. Tieto pozvánky žena obdrží každé 2 roky až do veku 70 rokov v niektorých kantónoch 74 rokov.

Nezisková organizácia Swiss cancer screening, ktorá robí osvetu v oblasti prevencie rakoviny, na našu otázku k situácii vo Švajčiarsku ohľadom mamografických vyšetrení uviedla: „Organizovaný skríning rakoviny prsníka sa vo Švajčiarsku stále odporúča a nemáme žiadne poznatky o zrušení mamografického skríningu vo Švajčiarsku.“

Správa Švajčiarskej lekárskej rady

Tvrdenia v príspevku pravdepodobne vychádzajú zo staršej správy Švajčiarskej lekárskej rady, ktorá dospela k záveru, že systematické skríningy mamografom neodporúča. Švajčiarska lekárska rada je mimovládna organizácia a jej odporúčania nie sú právne záväzné. Správa bolo skritizovaná ostatnými odborníkmi a jej závery neboli nikdy implementované.

Švajčiarska lekárska rada vydala v roku 2013 správu, v ktorej sa uvádza, že systematické mamografické skríningové programy na včasnú detekciu rakoviny prsníka neodporúča. Rada dospela k záveru, že účinnosť mamografie je stále neistá a nadmerná diagnostika a falošne pozitívne testy spôsobujú škody a skríningové programy majú nepriaznivý pomer nákladovej efektívnosti (.pdf, str. 52–53).

V reakcii na tieto nové odporúčania sa viaceré významné švajčiarske osobnosti, odborníci a organizácie vyjadrili, že správu považujú za „chybnú a zavádzajúcu“ a že by mohla zmiasť ženy a stáť ich život. Navyše, štúdia publikovaná v podobnom čase ako správa Švajčiarskej lekárskej rady, predložila úplne opačný pohľad na skríning rakoviny prsníka, keď vyhlásila, že jeho prínosy prevažujú nad škodami, ktoré by mohol spôsobiť.

„Existujú skutočné nezhody o nadmernej diagnóze, ale metódy, ktoré zohľadňujú čas prípravy a základné trendy incidencie, poskytujú odhady nadmernej diagnózy, ktoré sú nízke a sú vyvážené prínosom úmrtnosti,“ píše sa v správe.

Odborný časopis JAMA Internal Medicine, ktorý vydáva Americká lekárska asociácia, reagoval na správu Švajčiarskej lekárskej článkom o systematickom skríningu. Autori článku konštatujú, že neexistuje dostatok dôkazov na zrušenie skríningových programov.

Výsledky mamografie sú spoľahlivé

Tvrdenia, že 50 až 60 % pozitívnych výsledkov mamografie je nesprávnych, sú značne nepresné. V skutočnosti je senzitivita mamografie okolo 87 %. To znamená, že výsledky mamografie sú správne identifikované u asi 87 % žien, ktoré majú rakovinu prsníka. 

Mamografické vyšetrenie sa odporúča opakovať v pravidelných intervaloch. Podľa štúdií je tak po desiatich ročných mamografiách, aj pri vysokej spoľahlivosti, šanca obdržať aspoň jeden falošne pozitívny výsledok z desiatich asi 50 až 60 %.

Štúdia vedená Kalifornskou univerzitou v Davise zistila, že takmer polovica všetkých žien zažije aspoň jeden falošne pozitívny mamograf za desaťročie každoročného skríningu rakoviny prsníka pomocou digitálnej tomosyntézy. Štúdia však zároveň uznáva, že včasné odhalenie rakoviny prsníka pomocou skríningovej mamografie je kľúčovou stratégiou na zníženie rizika pokročilého karcinómu a úmrtia na toto ochorenie.

Navyše, prvý pozitívny mamografický výsledok automaticky neznamená, že pacientke je diagnostikovaná rakovina prsníka. Pozitívny skríning vedie k ďalšiemu diagnostickému spracovaniu, kedy je pacientka je zavolaná na prešetrenie a aj ďalšie testy. Keď rádiológovia interpretujú výsledky mamografie, snažia sa včas identifikovať potenciálny nádor a následne sa vykonajú ďalšie cielené mamografické snímky a testy.

Švajčiarska mimovládna organizácia Swiss cancer screening uvádza, že výsledky mamografie posudzujú oddelene dvaja rádiológovia, ktorí prešli špecifickým školením a pravidelným sústavným vzdelávaním. Ak sa zistí zmena alebo abnormalita, rádiológovia o snímkach medzi sebou diskutujú a až následne príjmu záver. 

Rádiológička Dr. Amy Conners z Mayo Clinic, ktorá patrí k najlepším klinikám v oblasti liečby rakoviny v USA, hovorí, že falošne pozitívne mamografy sú bežnou a očakávanou súčasťou skríningového procesu. 

Tlak na prsník a ožarovanie tkaniva

Príspevok taktiež tvrdí, že pri vyšetrení je prsník stlačený veľkou hmotnosťou a potom je „zdravé, veľmi citlivé tkanivo mliečnej žľazy bombardované rádioaktívnym žiarením“.

Vyšetrenie mamografom zahŕňa ožarovanie prsníka röntgenovými lúčmi, množstvo lúčov je ale v tomto prípade minimálne. Röntgenové lúče, ktoré prenikajú tkanivom, sú oslabené. Mamografia využíva veľmi malé dávky žiarenia – približne na úrovni radiácie, ktorú prijmeme v bežnom živote za šesť mesiacov. Riziko poškodenia z tohto množstva žiarenia je veľmi nízke a podľa odborníkov prínosy prevažujú nad rizikami. Okrem toho ešte nikdy nebol zistený prípad rakoviny prsníka, ktorý by bol spôsobený ožiarením počas mamografie.

Každý prsník sa röntgenuje dvakrát z rôznych uhlov. Na získanie kvalitných snímok a minimalizovanie žiarenia sa prsník krátko stlačí medzi dve platničky, čo môže byť nepríjemné alebo dokonca bolestivé. Odborníci odporúčajú použiť tlak približne 10 kPa, ktorý pomáha pri získavaní kvalitných röntgenových snímok a znižovaní bolesti. Neexistujú žiadne vedecké dôkazy o tom, že stláčanie prsníka spôsobuje rakovinu alebo že by mohlo spôsobiť šírenie rakoviny. 

Dezinterpretovaná štúdia

Príspevok taktiež spomína údajnú štúdiu vykonanú na 690 000 záznamoch, ktorá ukázala, že po mamografickom vyšetrení sa u zdravých žien sa vo veľkom počte prípadov vyvinula rakovina prsníka. Príspevok pravdepodobne odkazuje na štúdiu z roku 2000, ktorej závery však značne dezinterpretuje. Štúdia skúmala 690 993 žien vo veku 66 až 79 rokov a jej cieľom bolo zistiť, či staršie ženy, ktoré sa podrobia skríningu, majú nižšie riziko metastázujúceho karcinómu prsníka.

Štúdia konštatuje, že u žien, ktoré podstúpili mamografické vyšetrenie, bola väčšia šanca na odhalenie rakoviny prsníka, nie, že samotné vyšetrenie mohlo rakovinu spôsobiť. Tieto výsledky sa zhodujú s odporúčaniami, že mamografia je jedinou odporúčanou skríningovou metódou na odhalenie včasného štádia rakoviny prsníka. Vo výsledkoch štúdie sa taktiež píše, že skríningová mamografia je spojená so zníženým rizikom detekcie metastatického karcinómu prsníka u starších žien.

Záver

Švajčiarsko mamografické vyšetrenia nezakázalo. Žiarenie pri vyšetrení nie je nebezpečné, nespôsobuje vznik rakoviny, ani šírenie metastáz. Príspevok tiež výrazne zveličuje mieru falošne pozitívnych testov. Štúdia, na ktorú sa príspevok pravdepodobne odvoláva, hovorí o zvýšenej diagnostike rakoviny vďaka mamografickým skríningom, nie o vzniku rakoviny spôsobenej vyšetrením. Príspevok preto v rámci našej spolupráce so spoločnosťou Facebook označujeme ako nepravdivý.