Na sociálnych sieťach sa šíri nepodložené tvrdenie, že nemocnice v minulosti liečili bolesti a zápaly kolena medenými náramkami a ich účinok súvisel s údajnou „rezonančnou frekvenciou“ medi. Dostupné vedecké dôkazy však nepotvrdzujú, že medené náramky zmierňujú bolesť alebo zápal nad rámec placebo efektu. Meď je síce pre organizmus nevyhnutným stopovým prvkom, jej účinky sa však týkajú medi prijímanej potravou.

Na Facebooku sa šíri príspevok, podľa ktorého nemocnice v minulosti bežne liečili bolesti a zápaly kolena medenými náramkami nosenými na členku. Tvrdí, že meď vyžaruje špecifickú „rezonančnú frekvenciu“, ktorá má neutralizovať bunkovú frekvenciu zápalu a zmierňovať opuch, stuhnutosť či bolesť. Slovenskú verziu príspevku za týždeň na Facebooku od 9. júla 2026 zdieľalo 126 ľudí.

Rovnaký obrázok v angličtine deň predtým zverejnil účet Ronnie Leonard, ktorý za osem dní zdieľalo 647 používateľov. 

Pôvod tvrdení o liečivých účinkoch medených náramkov

Myšlienka používať medené náramky proti artritíde vychádza ešte z roku 1981 z presvedčenia, že kontakt medi s pokožkou môže zmierniť bolesti kĺbov. K jej vedeckému skúmaniu sa v roku 1974 dostal chemik Ray Walker z University of Newcastle v Austrálii. Jeho záujem o skúmanie podnietil článok v časopise Medical News s otázkou, či má „mýtus o medených náramkoch“ nejaký reálny základ.

Walker následne spolu s psychologičkou Daphne Keats uskutočnil klinické skúšanie na výbere z viac než 240 ľudí s artritídou. Autori predpokladali, že meď uvoľnená z náramku by mohla prenikať cez pokožku, túto hypotézu však presvedčivo nepreukázali. Uviedli, že medené náramky účastníci hodnotili priaznivejšie a že počas mesiaca priemerne stratili 13 miligramov hmotnosti. Súvislosť medzi úbytkom medi a vnímaným účinkom však nepreukázali. Štúdia bola navyše kritizovaná pre výberové skreslenie, chyby merania a nedostatočné zaslepenie, pričom z analýzy vylúčili 68 percent účastníkov.

Nie sú dostupné dôkazy, že nosenie medeného náramku lieči zápal alebo bolesť kĺbov

V dostupnej odbornej literatúre sme nenašli štúdie, ktoré by vôbec skúmali liečbu zápalu meďou alebo medenými náramkami prostredníctvom údajnej „rezonančnej frekvencie“ či neutralizácie frekvencie chorých buniek. Výskum medených náramkov sa sústreďoval na ich možné účinky na bolesť a zápal, nie na frekvenčný mechanizmus opisovaný v príspevku.

Zároveň sme nenašli dôveryhodné zdroje, podľa ktorých by nemocnice medené náramky používali ako štandardnú liečbu bolesti alebo zápalu kĺbov. Odborné práce ich opisujú skôr ako ľudový prostriedok, ktorý pacienti používali sami na zmiernenie príznakov a ktorý sa neskôr stal predmetom klinického výskumu. 

Klinické štúdie terapeutický účinok medených náramkov nepotvrdili. Ich účinnosť skúmala randomizovaná, dvojito zaslepená a placebom kontrolovaná krížová štúdia z roku 2013. 

Do štúdie sa zapojilo 70 pacientov s bolestivou reumatoidnou artritídou vo veku 33 až 79 rokov. Pacienti päť týždňov nosili medený náramok a tri druhy magnetických pásikov, pričom medzi jednotlivými etapami nasledovala týždňová prestávka. Výskumníci sledovali bolesť, počet citlivých a opuchnutých kĺbov, fyzické fungovanie, spotrebu liekov a objektívne ukazovatele zápalu. Úplné údaje za všetky pomôcky poskytlo 65 pacientov na základe vlastného hodnotenia, pričom ďalší štyria uviedli len čiastočné údaje.

Medzi jednotlivými pomôckami sa nepreukázali štatisticky významné rozdiely v bolesti, zápale, aktivite ochorenia, fyzickom fungovaní ani užívaní liekov. Autori štúdie preto uzavreli, že medené náramky nemali pri reumatoidnej artritíde klinicky významný účinok nad rámec placeba. U siedmich účastníkov navyše vyvolali podráždenie kože.

Dr. Stewart Richmond, ktorý viedol štúdiu, pre Medical News Today uviedol: „Ľudia trpiaci reumatoidnou artritídou by možno urobili lepšie, ak by si peniaze ušetrili alebo ich investovali do iných doplnkov, napríklad do rybieho oleja, pri ktorom existujú oveľa presvedčivejšie dôkazy o účinnosti.“

Dvojito zaslepená a placebom kontrolovaná štúdia publikovaná v roku 2009 v odbornom časopise Complementary Therapies in Medicine sledovala 45 pacientov s osteoartrózou. Pacienti počas 16 týždňov postupne nosili bežný magnetický náramok, slabý magnetický náramok, demagnetizovaný náramok a medený náramok. Vedci sledovali bolesť, stuhnutosť, fyzické fungovanie a užívanie liekov. 

Medzi jednotlivými pomôckami neboli zistené významné rozdiely. Výskumníci dospeli k záveru, že magnetické ani medené náramky nie sú účinné pri zmierňovaní príznakov osteoartrózy a vnímané zlepšenie pravdepodobne súviselo s placebo efektom.

Meď prijímaná z potravy je nevyhnutná pre zdravé fungovanie organizmu

Meď je nevyhnutný stopový prvok pre ľudský organizmus, ktorý prijímame najmä potravou. Podieľa sa napríklad na fungovaní imunitného systému, tvorbe energie, metabolizme železa či ochrane buniek pred oxidačným poškodením. Nedostatok medi sa spája okrem iného s poruchami imunity, zníženou pevnosťou kostí či osteoporózou. 

Pre dospelých od 19 rokov je odporúčaný denný príjem 900 mikrogramov medi, počas tehotenstva 1 000 mikrogramov a pri dojčení 1 300 mikrogramov. 

Odborný prehľad z roku 2022 opisuje aj laboratórne a zvieracie výskumy, v ktorých zlúčeniny medi vykazovali protizápalové účinky alebo podporovali tvorbu kostného tkaniva. Nejde však o dôkaz, že rovnaký účinok má medený náramok priložený na kožu. Výskum sa týkal medi prijatej do organizmu, medených zlúčenín alebo biomateriálov, nie údajných liečivých „frekvencií“ kovu.

Liečenie frekvenciou sa šírilo aj v minulosti, nie je to vedecky podložená metóda

Tvrdenia o „liečivých frekvenciách“ sa minulosti šírili aj v súvislosti s takzvanými Rifeovými prístrojmi na liečbu rakoviny. Americký vynálezca Royal Raymond Rife v 20. rokoch 20. storočia tvrdil, že každé ochorenie má vlastnú elektromagnetickú frekvenciu a že impulz rovnakej frekvencie dokáže choré bunky zničiť bez poškodenia zdravých. 

Rifeove prístroje neprešli štandardným klinickým skúšaním a neexistujú spoľahlivé dôkazy, že liečia rakovinu. Tvrdenia o ich účinnosti sú založené najmä na osobných svedectvách a neskorších publikáciách, nie na kvalitnom vedeckom výskume.

Rádiológ a súdny znalec Maroš Rudnay v článku na portáli lovcisarlatanov.sk vysvetlil, že nie je možné, aby striedavý prúd v ľudskom tele zacielil len nádorové bunky. Diagnostické metódy, ktoré využívajú zmeny v elektrickom potenciáli buniek, ako sú EKG alebo EEG vyšetrenia, snímajú len tkanivá ako celok. „V žiadnom prípade nemožno určiť, ktoré konkrétne bunky sú poškodené,” zdôrazňuje.

Rudnay pre Demagog.sk 23. júna 2026 uviedol, že Rife bol experimentátor a na jeho tvrdenia neskôr nadviazalo viacero medicínskych podvodov, niektoré aj s trestnoprávnymi následkami. „Rife nebol skutočný vedec, lekár ani medicínsky priekopník a nič z jeho tvrdení a údajných výsledkov sa nikdy vedecky nepotvrdilo,“ uviedol Rudnay. Biorezonanciu označil za „zmes pseudovedeckých teórií bez reálneho biofyzikálneho základu“, ktoré odporujú súčasným biologickým a biofyzikálnym poznatkom a nemajú vedecké dôkazy. Dodal, že podobné metódy sú často postavené najmä na marketingu.

Záver

Na Facebooku sa šíri tvrdenie, že medené náramky v minulosti bežne liečili bolesti a zápaly kolena prostredníctvom údajnej „rezonančnej frekvencie“ medi. V dostupnej odbornej literatúre sme však nenašli výskum, ktorý by sa takýmto mechanizmom zaoberal. Rádiológ a súdny znalec Maroš Rudnay označil biorezonanciu za teóriu bez reálneho biofyzikálneho základu, ktoré odporujú súčasným biologickým a biofyzikálnym poznatkom a nie sú podložené vedeckými dôkazmi. Klinické štúdie medených náramkov nepreukázali účinok na bolesť ani zápal nad rámec placeba. Meď je síce pre organizmus nevyhnutný stopový prvok, jej účinky sa týkajú medi prijímanej potravou. Príspevok sme v spolupráci so spoločnosťou Meta označili ako nepravdivý.