Portál Bádateľ uverejnil článok, ktorý tvrdí, že zvyšujúce sa CO₂ v atmosfére nespôsobujú ľudia, ale povrchová teplota morí. V skutočnosti oceány absorbciou oxidu uhličitého výrazne napomáhajú zmierňovaniu klimatických zmien. Otepľovaním oceánov, ku ktorému dochádza vplyvom nárastu emisií produkovaných ľudskou činnosťou, klesá ich schopnosť pohlcovať oxid uhličitý.  

Príspevok uverejnený na facebookovom profile portálu Bádateľ tvrdí, že „zvyšujúce sa CO₂ v atmosfére nespôsobujú ľudia, ale povrchová teplota morí“. Príspevok odkazuje na článok tohto portálu, ktorý opisuje štúdiu uverejnenú v časopise Science of Climate Change.

Článok zdieľajú dezinformačné weby

Článok, ktorý zdieľa Bádateľ, ako svoj zdroj uvádza článok na webe Natural News, pričom ide o jeho preklad. Natural News v článku zdieľa zhrnutie štúdie publikované na portáli Climate Depot. Okrem Nautral News článok publikovali aj dezinformačné weby stationgossip.com, planet-today.com a DMT NEWS. 

Podľa Inštitútu pre strategický dialóg (ISD) za portálom Natural News stojí Mike Adams, podnikateľ napojený na extrémistov, vrátane Alexa Jonesa a milíciu Oath Keepers. ISD identifikoval ďalších 496 aktívnych aj neaktívnych domén prepojených s NaturalNews, ktoré šíria násilie, extrémizmus, dezinformácie a konšpiračné teórie. 

Inštitút pre strategický dialóg identifikoval takmer 500 domén prepojených s NaturalNews, ktoré šíria násilie, extrémizmus, dezinformácie a konšpiračné teórie.

Climate Depot je projekt Výboru pre konštruktívny zajtrajšok (Committee for a Constructive Tomorrow; CFACT), ktorý pravidelne publikuje články spochybňujúce globálne otepľovanie spôsobené človekom. Podľa portálu DeSmog, ktorý zhŕňa postoje svetových firiem k téme klimatickej krízy, CFACT získava finančné prostriedky od ropných gigantov ExxonMobil a Chevron. Cieľom organizácie je podľa slov jej výkonného riaditeľa Marca Morana a bývalého hovorcu senátora Jamesa Inhofeho ponúkať výskum a environmentálne správy spochybňujúce teóriu globálneho otepľovania, spôsobeného ľudskou činnosťou.

Autor klimatickej štúdie v minulosti publikoval články o mRNA vakcínach a cievnych vyšetreniach 

Článok z Natural News interpretuje štúdiu zo Science of Climate Change, ktorej autorom je Dai Ato. Dai Ato je nezávislý výskumník pochádzajúci z japonského mesta Osaka.  Podľa údajov na stránke ResearchGate Dai Ato uvádza  ukončené vzdelanie s titulom BSc. (Bachelor in Science, ekvivalent bakalárskeho titulu alebo I. stupňa vysokoškolského vzdelania na Slovensku), pričom štúdium mal absolvovať na Univerzite v Osake. Autor neuvádza svoje odborné zameranie ani špecifikáciu dosiahnutého vzdelania, preto nie je jasné, či má kvalifikáciu v oblasti klimatológie. Publikoval tiež články o mRNA vakcínach a o cievnych vyšetreniach. V minulosti bol zamestnaný napríklad v spoločnosti Omron Colin Co. Ltd., ktorej činnosť sa sústredí na veľkoobchodnú distribúciu lekárskych prístrojov a zariadení. 

Štúdia analyzovala atmosférický CO₂, emisie CO₂ a povrchovú teplotu mora. Vychádzala z dát o atmosférickom oxidu uhličitom, získaných z verejne prístupných zdrojov Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA), z dát o teplotách oceánov, ktoré pochádzali z University of Alabama v Huntsville, HADLEY Centra a NASA – Goddardovho inštitútu pre vesmírne štúdie, a z hodnôt emisií produkovaných ľudstvom, čerpaných z portálu Our World in Data a verejných zdrojov Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA). Štúdia analyzovala hodnoty zaznamenané od roku 1959.

Dai Ato uvádza, že štúdia preukázala vplyv teploty oceánov na rast koncentrácie CO₂ v atmosfére, pričom „nebol pozorovaný žiadny vplyv človeka“ na zvyšovanie úrovne CO₂.  Podľa autora to značí, že klimatické politiky boli, „prinajmenšom v minulosti, nezmyselné.“ Konštatuje tiež, že „teória, že moderné globálne otepľovanie a klimatické zmeny sú spôsobené CO₂ emitovaným človekom, je tiež nesprávna, bez ohľadu na dôveryhodnosť príbehu, že moderné otepľovanie a klimatické zmeny prebiehajú dramatickejšie ako tie v minulosti.“

Časopis Science of Climate Change je publikovaný nórskym vydavateľstvom Klimarealistene (Klimatickí realisti). Organizácia Klimarealistene je súčasťou Európskej siete klimatických realistov (ECRN) založenej v Holandsku. Ako uvádza DeSmog, ECRN vznikla počas konferencie v Portugalsku, ktorá bola podľa portálu DeSmog zameraná na popieranie klimatických zmien. Založil ju priemyselný dizajnér a inžinier Theo Wolters. Združuje organizácie z deviatich krajín, medzi ktorými sú aj známe skupiny popierajúce klimatické zmeny, ako napríklad britská Global Warming Policy Foundation, Írsky Climate Science Forum a holandská organizácia CLINTEL. Skupina tvrdí, že „nezaujíma stanovisko“ v diskusii o klíme a opisuje sa ako „sieť, ktorá umožňuje a víta rôzne názory vo svojich členských organizáciách“. 

Bývalý predseda nórskeho Klimarealistene Morten Jødal bol v minulosti tiež uvedený ako „prispievajúci autor/recenzent“ think-tanku Heartland Institute „Climate Change Reconsidered“, ktorý odmieta výskum Medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy (IPCC). Heartland Institute bol podľa zistení Union of Concerned Scientists (UCS) financovaný ropným koncernom ExxonMobil, pričom od roku 1998 obdržali najmenej 676 tisíc dolárov (.pdf, s. 12). UCS uvádzajú, že „takmer 40 % celkových finančných prostriedkov, ktoré Heartland Institute dostal od ExxonMobil od roku 1998, boli určené pre projekty v oblasti klimatických zmien“ (.pdf, s. 174).

Kvalifikované merania preukázali vplyv emisií na zvyšovanie koncentrácie CO₂

Medzi klimatickými vedcami celého sveta panuje vedecký konsenzus, že ľudská činnosť spôsobuje globálne oteplovanie a klimatickú zmenu. Zhoduje sa na tom 97 % vedcov a mnohé vedecké organizácie po celom svete. Klimatológ Milan Lapin poukazuje na to, že „popierači človekom spôsobenej klimatickej zmeny zneužívajú skutočnosť, že veľká väčšina ľudí má dnes slabé znalosti z fyziky a chémie. Tak sa im darí ľahko šíriť polopravdy a zavádzajúce informácie.“

Doktor Pavel Šťastný zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) pre Demagog.sk navyše upozorňuje: „Existencia akokoľvek silnej korelácie neznamená, že medzi premennými je aj príčinný (kauzálny) vzťah. To, že zmenou jednej premennej nastáva zmena druhej premennej, nám nehovorí nič o kauzalite – nevieme, ktorá premenná je príčinou a ktorá dôsledkom.“ Na túto skutočnosť podľa Šťastného napokon poukazuje aj autor v diskusii článku, napriek tomu však nezľavuje zo svojho pôvodného tvrdenia.

„Príčiny toho, že korelácia medzi koncentráciou CO₂ a antropogénnymi emisiami CO₂ nie je až taká silná, môžu byť napr. zníženie absorpcie CO₂ v zachytávačoch uhlíka na moriach i na súši v reakcii na klimatické zmeny,“ dodáva Šťastný.

Podľa výročnej správy z Globálneho monitorovacieho laboratória NOAA dosiahla globálna priemerná koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére v roku 2023 hodnotu 419,3 ppm, čo predstavuje nový rekord. 

Priemerná úroveň 400 ppm bola prekročená v roku 2015. Medzi rokmi 2022 a 2023 bolo zaznamenané zvýšenie o 2,8 ppm, čo je dvanásty rok po sebe, keď množstvo oxidu uhličitého v atmosfére vzrástlo o viac ako 2 ppm. Prirodzená zmena o 100 ppm bežne trvá 5-tisíc až 20-tisíc rokov. Aktuálne zvýšenie o 100 ppm trvalo len približne 120 rokov.

Dnešné hladiny oxidu uhličitého sú najvyššie v histórii ľudstva. Vyššia úroveň oxidu uhličitého v atmosfére bola pred približne tromi miliónmi rokov v období pliocénu. Toho času bola globálna povrchová teplota o 2,5 až 4 stupne Celzia vyššia než počas predindustriálnej éry (.pdf, s. 10). Podľa meraní z ľadu sa množstvo CO₂ v atmosfére za posledných 800-tisíc rokov pohybovalo v rozmedzí medzi 160 a 300 ppm.

Koncentrácia CO₂ je výsledkom prírodných a ľudských aktivít. Podľa odborníkov, ktorí sa vyjadrili pre Reuters, ľudské aktivity výrazne zvýšili koncentráciu CO₂ v atmosfére, pričom prispievajú približne tretinou súčasnej úrovne. Úrovne CO₂ predtým, ako ľudia začali masovo spaľovať fosílne palivá, boli podľa Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) okolo 278 ppm (.pdf, s. 192). Za 50 % nárast o približne 142 ppm (0,0142 %) sú zodpovedné ľudské aktivity, uvádza Paulo Ceppi, docent klimatickej vedy na Imperial College London, a Simone Alin, dozorný oceánograf NOAA. 

Úrovne CO₂ za posledných 400 miliónov rokov. Zdroj: Earth.org, Foster et al – Descent into the icehouse

Približne od roku 1950 rapídne stúpa množstvo produkovaných emisií. V roku 2023 pritom padol rekord v objeme vyprodukovaných emisií CO₂ v celkovej hodnote 37,55 miliárd ton. Najväčším producentom emisií na svete bola v minulom roku Čína, ktorej emisie tvorili až 30,1 % celkového objemu. Nasledujú Spojené štáty, ktoré vyprodukovali 11,3 % z celkového objemu emisií, India s produkciou 7,8 % emisií a napokon Európska únia, ktorej členské štáty v roku 2023 vyprodukovali dokopy 6,1 % emisií z celkového objemu. 

Ročné emisie oxidu uhličitého na celom svete od roku 1940 do roku 2023. Zdroj: Statista

Kým v roku 1800 ľudstvo spaľovaním fosílnych palív vyprodukovalo približne jednu tonu emisií za sekundu, v roku 2000 bolo spaľovaním fosílnych palív za sekundu vyprodukovaných približne 756 ton emisií CO₂. 

Úroveň CO₂ v atmosfére (modrá čiara) sa zvyšuje priamoúmerne spolu s ľudskými emisiami (sivá čiara) od začiatku priemyselnej revolúcie v roku 1750. Emisie pomaly rástli na približne päť miliárd ton (päť gigaton v grafe) ročne v polovici 20. storočia a do konca storočia sa prudko zvýšili na viac ako 35 miliárd ton ročne, pričom ich hodnoty stále stúpajú. 

Vývoj úrovne oxidu uhličitého v atmosfére v porovnaní s globálnymi ročnými emisiami CO₂. Zdroj: NOAA Climate.gov

Dáta Medzinárodného panelu pre klimatické zmeny (IPCC), ktorý ako zdroj uvádza aj autor štúdie, konštatujú významný vplyv emisií CO₂ produkovaných ľudskou činnosťou na zvyšovanie koncentrácie CO₂ v atmosfére spôsobujúce globálne otepľovanie. Ľudské aktivity oteplili zemskú klímu od konca 19. storočia doposiaľ o viac ako 1 °C. Ak by ľudstvo neprodukovalo súčasné množstvo emisií, priemerná globálna teplota by zotrvala na približnej stálej úrovni. 

Zmena pozorovanej priemernej globálnej teploty vplyvom ľudských a prírodných faktorov oproti simuláciám teplôt spôsobených len prírodnými faktormi. Zdroj: IPCC

Podľa údajov amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) má už zvýšenie priemernej teploty o 1,5 stupňa Celzia výrazný dopad na život na Zemi. „Vyššie teplotné hranice nepriaznivo ovplyvnia čoraz väčšie percento života na Zemi s výraznými rozdielmi podľa regiónu, ekosystému a druhu. Pre niektoré druhy to doslova znamená život alebo smrť,“ uvádza agentúra. Vplyv klimatických zmien sa navyše neprejavuje rovnomerne po celej planéte.

Aktuálne sa Zem vplyvom emisií CO₂ otepľuje oveľa rýchlejšie, ako je dlhodobý priemer, pričom v niektorých oblastiach sa otepľuje aj o viac ako pol stupňa Celzia za desaťročie. Rozdiely sú najkritickejšie v Arktíde, kde úbytok ľadu a snehu rýchlosť otepľovania ešte zintenzívňuje.

Medzinárodný panel klimatických vedcov (Technical Summary, .pdf, s. 22), modeloval päť scenárov správania sa spoločnosti v nasledujúcich rokoch. Najoptimistickejší z nich (svetlomodrá farba v grafe) povedie k zvýšeniu teploty o 1,5°C v roku 2100, keď koncentrácia oxidu uhličitého klesne na 400 ppm. V prípade najhoršieho scenára (bordová farba v grafe), ak by ľudia nezmenili svoje správanie, môže koncentrácia oxidu uhličitého v roku 2100 stúpnuť až nad 1000 ppm, teda viac ako 1 %. 

Príklady scenárov zvyšovania koncentrácie CO₂ v atmosfére (ppm). Zdroj: Climate.gov, IPCC report, s. 21

Smerujeme k zdvojnásobeniu koncentrácie CO₂ v atmosfére

Aj keď oxid uhličitý tvorí len 0,04 % atmosféry, jeho vplyv na globálne otepľovanie je výrazný, vysvetľuje Yochanan Kushnir, výskumný profesor z Lamont-Doherty Earth Observatory. Oxid uhličitý spolu s vodnou parou prispieva k takzvanému skleníkovému efektu, ktorý zadržiava teplo vyžarované Zemou. Tento proces je v prípustnej miere podstatný pre život na Zemi, pretože bez skleníkového efektu by bola priemerná teplota planéty blízka nule stupňov Fahrenheita, čo je vyše mínus sedemnásť stupňov Celzia. 

Profesor Kushnir vysvetlil, že v súčasnosti sme na ceste k zdvojnásobeniu množstva CO₂ v atmosfére do konca tohto storočia. Vedci tvrdia, že ak sa CO₂ zdvojnásobí, môže to zvýšiť priemernú globálnu teplotu Zeme o dva až päť stupňov Celzia. Globálne otepľovanie má okrem klimatických zmien za následok množstvo zničujúcich účinkov na ekonomiku, ľudské zdravie aj potravinovú produkciu. 

„Pokračujúcim spaľovaním fosílnych palív zvyšujeme množstvo CO₂ v atmosfére, dokonca aj v relatívne malom množstve v porovnaní s celou hmotou atmosféry, narúšame celú tepelnú bilanciu planéty,“ dodáva na záver Kushnir. 

Globálne otepľovanie zhoršuje schopnosť oceánov absorbovať CO₂ 

Aj keď oceány produkujú určité množstvo oxidu uhličitého, predovšetkým produkujú približne 50 % kyslíka, absorbujú 25 % všetkých emisií oxidu uhličitého a zároveň zachytávajú 90 % nadbytočného tepla, ktoré vzniklo produkciou emisií. Oceán pohlcuje oxid uhličitý fotosyntézou organizmov podobných rastlinám a vďaka chemickým reakciám, pri ktorých sa oxid uhličitý rozpúšťa vo vode a tvorí kyselinu uhličitú, ktorá následne vytvára bikarbonát, čím sa uhlík v oceáne zafixuje.

Oceány sú preto na jednej strane tzv. „pľúcami planéty“, na druhej strane tiež najväčším „úložiskom uhlíka“. Zohrávajú kľúčovú úlohu pri stabilizácii klímy a zmierňovaní prebiehajúcich klimatických zmien. Napriek tomu zvyšujúce sa emisie skleníkových plynov spôsobujú otepľovanie a okysľovanie oceánov, čo má negatívny dopad na morský a pozemský život a znižuje schopnosť oceánov absorbovať CO₂.

Oceány s nárastom emisií pohlcujú čoraz viac oxidu uhličitého, až kým globálne oteplenie nezohreje oceány natoľko, že sa spomalí ich prúdenie a voda na povrchu sa stane presýtenou, čo schopnosť oceánov pohlcovať CO₂ zníži. „Otepľovanie globálnej klímy znamená aj zvyšovanie priemernej teploty povrchu oceánov, takže jeho absorpčná schopnosť sa bude pomaly zhoršovať,“ uviedol pre Demagog.sk klimatológ Milan Lapin.

Vo všeobecnosti tak pri celkovo vyšších emisiách CO₂ síce pôda a oceány absorbujú väčšie množstvo týchto emisií, no zároveň väčší podiel CO₂ zostáva v atmosfére, čo znamená, že relatívny podiel absorbovaný týmito prírodnými úložiskami je pri vyšších emisiách nižší a tak väčšia časť zostáva v atmosfére, pričom pôsobí ako skleníkový plyn. S vyššími množstvami emisií je tak príroda menej efektívnou pri absorbovaní uhlíka, ktorý vypúšťame.

Celkové emisie CO₂ absorbované pevninou a oceánmi a emisie zostávajúce v atmosfére podľa piatich ilustratívnych scenárov od roku 1850 do roku 2100. Zdroj: IPCC

Koncentrácia oxidu uhličitého v oceánoch závisí od množstva CO₂ v atmosfére (farebné krivky) a teploty vody. Graf ukazuje, že keď sa atmosférický CO₂ zvyšuje z predindustriálnych úrovní (modrá) na dvojnásobok týchto úrovní (svetlozelená), zvyšuje sa aj koncentrácia CO₂ v oceáne. S rastúcou teplotou vody sa však jej schopnosť rozpúšťať CO₂ znižuje. Preto sa očakáva, že globálne otepľovanie zníži schopnosť oceánov absorbovať oxid uhličitý, čím ho viac zostane v atmosfére a to povedie k ešte vyšším teplotám. Lapin upresnil: „Ak by bol oceán v priemere o 1 °C chladnejší, tak by sa zvyšovala koncentrácia CO₂ v atmosfére Zeme o 2 ppm ročne a nie o 3,5 ppm ako v posledných 2 rokoch“. 

Schopnosť oceánu rozpúšťať CO₂ vplyvom rastúcich teplôt. Zdroj: NASA - Earth observatory

Graf zobrazuje ročné odhady pre prvých 2-tisíc metrov hĺbky oceánu. Obsah oceánskeho tepla je vyjadrený v zettajouloch, pretože oceán absorboval obrovské množstvo energie, ktoré je veľmi ťažké vyjadriť v menších jednotkách, ako sú jouly alebo kilojouly. Deväťdesiat percent globálneho otepľovania prebieha v oceáne, čo spôsobuje zvýšenie oceánskeho tepla od začiatku evidovania záznamov v roku 1955.

Zmeny v tepelnom obsahu oceánu od roku 1995. Zdroj: NASA. 

Teplo uložené v oceáne spôsobuje, že voda sa rozširuje, čo prispieva k tretine až polovici globálneho vzostupu hladín morí. Väčšina tejto energie sa ukladá na povrchu, v hĺbke od nuly do 700 metrov. Posledné desaťročie bolo pre oceán najteplejšie od roku 1800 a rok 2023 bol pre oceán najteplejším zaznamenaným rokom.

Článok nesprávne interpretuje štúdie

Portál Bádateľ na podporu tvrdení, že ľudská činnosť má na klimatické zmeny zanedbateľný vplyv, v závere článku uvádza tri štúdie. Klimatológ SHMÚ Pavel Šťastný pre Demagog.sk uviedol, že článok uvedené štúdie interpretuje nesprávne.  

„Hoci Jones & Cox v záveroch svojej práce tvrdia, že: Hoci sa dá očakávať dlhodobý vzostupný trend v miere rastu CO2 z dôvodu stúpajúceho trendu antropogénnych emisií CO2, miery rastu CO2 v rokoch 2002 a 2003 nemožno vysvetliť len zmenami emisií. No potom dodávajú, že: „zvýšené požiare a znížená absorpcia uhlíka v pôde) sú najpravdepodobnejšími dôvodmi miery rastu v rokoch 2002 a 2003, ale na úplné pripísanie zmien je potrebná ďalšia analýza,“ hovorí o prvej zo spomenutých štúdií.

Podľa doktora Šťastného je nesprávne interpretovaná tiež analýza Wang et al. „Globálne toky CO2 zo zmien využívania pôdy a emisií fosílnych palív majú relatívne malú medziročnú variabilitu (σ = 0,1–0,3 PgC/y), čo predstavuje 10 % rozptylu (σ2) miery rastu CO2 (σ = 1,0 PgC/y),“ uvádza odborník. 

Abstrakt, verejne prístupná časť štúdie autora Ahlbeck z roku 2009, podľa Šťastného neuvádza tvrdenie o „jasne štatisticky nevýznamnom vzťahu medzi antropogénnymi emisiami CO2 a koncentráciou CO2 v atmosfére“.

Záver

Oceány do veľkej miery prispievajú ku stabilizácií úrovní oxidu uhličitého v atmosfére. Avšak čím je teplota v oceánoch vyššia, tým menej oxidu uhličitého dokážu absorbovať a tak ostáva oxid uhličitý v atmosfére a ďalej prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Teplota oceánov sa zvyšuje kvôli prebiehajúcim klimatickým zmenám spôsobujúcich globálne otepľovanie, ku ktorému dochádza vplyvom zvyšujúcich úrovní CO₂ v atmosfére v dôsledku ľudskej aktivity. Príspevok sme preto v rámci našej spolupráce so spoločnosťou Meta označili ako nepravdivý.