Na Facebooku sa šíria príspevky tvrdiace, že PCR testovanie by mohla byť skrytou očkovacou masovou kampaňou. To má byť údajne možné vďaka nanotechnológii, ktorá je navrhnutá na realizáciu tajného očkovania pomocou PCR testov, vyvinutej na Johns Hopkins University. Je síce pravdou, že výskumníci tejto univerzity vyvinuli malé zariadenia na potenciálne podávanie liekov, ale táto technológia nebola testovaná ani použitá s vakcínami. Navyše sa ani nepoužila na ľuďoch a neexistuje dôkaz, ktorý by ju spájal s PCR testovaním.

Viacerí používatelia na Facebooku v septembri 2024 šírili dezinformácie o tom, že Johns Hopkins University potvrdila existenciu očkovania pomocou PCR testu (tu, tu a tu).  Ide o hoax o prebratý  zo zahraničia, kde sa šíril minimálne od júna 2021.

Zdroj: Facebook.com

„Univerzita Johnsa Hopkinsa potvrdzuje, že existuje možnosť očkovania pomocou PCR testu,“ píše sa v úvode príspevkov.

Tvrdia, že takáto možnosť má byť dostupná vďaka nanotechnológii vyvinutej práve na Johns Hopkins University.

„Odborníci a novinári varujú, že masívna kampaň testovania PCR by mohla byť skrytým očkovacím programom. Hovoríme o novej nanotechnológii vyvinutej na Johns Hopkins University a navrhnutej na poskytovanie tajného očkovania pomocou PCR.“ 

Príspevky ďalej tvrdia, že vedci z Johns Hopkins University vyvinuli drobných nanobotov, ktorý sa prichytia na sliznici a uvoľňujú lieky do tela, pričom používajú zvláštny výraz „nanotopánky“, ktorý je pravdepodobne nesprávnym prekladom slova „nanoboty“.

„Očkovanie vláknami Morgellon nanotopánok, ktoré sa množia a rastú v tele, sa vykonáva okrem očkovania aj „testovacími“ výtermi z krku a nosa. Preto chcú „otestovať“ a očkovať veľké množstvo ľudí na planéte,“ píše sa v príspevkoch. Niektoré z príspevkov majú stovky zdieľaní, ten najpopulárnejší zdieľalo až 1 100 ľudí.

Dezinterpretovaný výskum

Výskumníci Johns Hopkins University publikovali v októbri 2020 v časopise Science Advances štúdiu o používaní nanotechnológie na dodávanie liekov do gastrointestinálneho traktu zvierat. Autori túto technológiu označila skratkou „theragrippers“ (z názvu „therapeutic grippers“, v preklade terapeutické uchopovače).

Neskôr v novembri 2020 publikovala univerzita na svojej stránke o tomto výskume článok.

„Inšpirovaní parazitickým červom, ktorý vrýva svoje ostré zuby do čriev svojho hostiteľa, vyvinuli výskumníci na Johns Hopkins malé mikrozariadenia v tvare hviezdy, ktoré sa pripájajú k črevnej sliznici a môžu do tela dodávať lieky," píše sa v článku.

Podľa článku sú theragrippery malé zariadenia o veľkosti prachu, ktoré sa zavádzajú do čriev prostredníctvom endoskopu. Keď tieto zariadenia dosiahnu určitú teplotu, zachytia sa na tkanive a uvoľnia liek, ktorý je do nich vložený.

Theragrippery sú vyrobené z kovu a tenkého filmu, ktorý dokáže meniť tvar, a sú potiahnuté parafínovým voskom citlivým na teplo. Nejde tak o nanoroboty, ako tvrdia príspevky, ale skôr o malé jednoduché mechanické zariadenia. Ani štúdia či jej autori o týchto zariadeniach nehovoria ako nanorobotoch „Tieto grippery sú také malé, že sa na ne nezmestia batérie, antény a ďalšie komponenty,“ hovorí David Gracias, profesor na Whiting School of Engineering.

V reakcii na nepravdivé príspevky sa hovorca univerzity vyjadril pre agentúru AFP, že štúdia bola „nepresne použitá na dezinformačné účely“.

Zároveň uviedol, že theragrippery neboli testované ani používané na podávanie vakcín. Táto technológia javila ako sľubná iba „v laboratórnom prostredí“, povedal hovorca Johns Hopkins University pre agentúru AFP.

V štúdii nie je žiadna zmienka o PCR testoch na covid-19 ani o vakcínach. Ani na stránkach výskumného časopisu či samotnej univerzity nebola publikovaná ďalšia štúdia, ktorá by sa takouto možnosťou zaoberala.

Infektológ Peter Sabaka sa pre demagog.sk vyjadril, že ide o hoax. Sabaka hovorí, že neexistuje technológia ktorou by sa prostredníctvom výterov do tela dala zaviesť vakcína. „Spomínaní článok o výskume v John Hopkis odkazuje na vývoj drobných teliesok ktoré by v čreve pomaly uvoľňovali lieky, čím by sa mohlo dosiahnuť rovnomernejšie a dlhodobejšie dávkovanie niektorých liekov. Výskum je každopádne ešte v plienkach a sú realizované len pokusy na zvieratách.“ 

Dodáva, že vakcína na báze mRNA, ktorá bola na Slovensku zdaľeka najpoužívanejším typom vakcíny (na tejto technológii fungovali vakcíny od výrobcov BioNTech/Pfizer a Moderna), by sa takto ani teoreticky aplikovať nedala, keďže musí byť podaná do svalu a pri podaní na sliznicu by nefungovala. Sabaka pôsobí ako prednosta na Klinike infektológie a geografickej medicíny Univerzitnej nemocnice v Bratislave.

Dezinformácia sa šírila v zahraničí už v júni 2021 či februári 2022. V minulosti ju vyvrátili napríklad agentúra AP, Reuters alebo AFP.

Nesúvisiace obrázky

Príspevok obsahuje aj viacero obrázkov, ktoré majú ilustrovať, ako má údajná vakcinácia pomocou novej technológie fungovať. 

Obrázok theragripperov pochádza z článku publikovanom na webe univerzity a zobrazuje theragrippery aj s popisom, ako majú fungovať. 

Zdroj: hub.jhu.edu

Aj druhá fotografia zobrazujúca theragrippery na vatovej tyčinke pochádza z článku, má však slúžiť iba na ilustráciu veľkosti zariadení a nehovorí, že sa zariadenia aplikujú do tela týmto spôsobom.

Zdroj: hub.jhu.edu

Tretí obrázok, v ktorom sa vatová tyčinka vkladá do nosa, pochádza od spoločnosti MediVisuals, ktorá sa zaoberá predajom medicínskych obrázkov a ilustrácii. V jeho popise sa píše, že obrázok zobrazuje test výteru z nosohltanu. Obrázok nepochádza z článku či štúdie publikovanej Johns Hopkins University a s pôvodnou štúdiou nemá nič spoločné.

Zdroj: medivisuals.com

Obrázok nanobota je voľne dostupný cez portáli Wikimedia a bol použitý napríklad v článku na uzbeckej Wikipedii o aplikácii nanotechnológií vo vojenskej oblasti alebo vo voľne dostupných prezentáciách na internete. Na obrázku v príspevku sú ruskou azbukou napísané všeobecné informácie o nanobotoch, napriek tomu, že pôvodná štúdia o nanobotoch nehovorí.

Zdroj: commons.wikimedia.org

Obrázky tak navzájom nesúvisia a pôsobia, že do príspevku o nanobotoch boli pospájané účelovo.

Záver 

Je pravdou, že výskumníci na Johns Hopkins Univerzity vyvinuli malé zariadenia na potenciálne dodávanie liekov do tela, táto technológia však nebola testovaná či použitá s vakcínami, ani na ľuďoch. Neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by túto štúdiu spájali s masovým testovaním počas pandémie covidu-19. Obrázky v príspevkoch navzájom nesúvisia a vytvárajú tak falošnú predstavu možnosti očkovania pomocou PCR testov, ich pôvod je však úplne odlišný. Tvrdenia o očkovaní PCR testami tak nepravdivo spájajú technológiu vyvinutú výskumníkmi Johns Hopkins s tajným podávaním vakcín. Príspevky sme preto v rámci našej spolupráce so spoločnosťou Meta označili ako nepravdivé.

Úprava z dňa 18.10.2024: Článok sme doplnili o stanovisko infektológa Petra Sabaku.