Slovanský výbor, za ktorým stojí bývalý poslanecký asistent Tomáš Špaček, zverejnil preložený príspevok ruskej siete GFCN, ktorý údajne fact-checkuje reportáž BBC. Snaží sa v ňom vyvrátiť tvrdenia BBC o systematickej konfiškácii nehnuteľností ukrajinských civilistov v Mariupole. Podľa Slovanského výboru konfiškácia majetku nepredstavuje porušenie medzinárodného práva, pretože okupované územia boli k Rusku pripojené referendami z roku 2022. Tieto „referendá” však prebehli pod nátlakom ruskej armády a neboli uznané za legitímne. Rusko je naďalej z pohľadu medzinárodného práva na území Mariupolu okupant a preto podľa monitorovacej misie Vysokého komisára OSN pre ľudské práva vyvlastňovaním majetku porušuje medzinárodné právo. 

Facebooková stránka Slovanský výbor uverejnila 28. mája 2025 príspevok, v ktorom tvrdí, že investigatívna reportáž BBC skresľuje fakty tvrdeniami, že ruské úrady systematicky zabavujú tisícky domov ukrajinským obyvateľom Mariupolu. Podľa príspevku ide o legálnu iniciatívu starostu mesta, ktorý nehnuteľnosti znárodňuje na základe zákona Doneckej ľudovej republiky z marca 2024. Mesto postupne identifikuje prázdne domy a byty, zverejňuje ich na internetovom zozname, kde sa k nim do 30 dní môžu prihlásiť právoplatní majitelia s dokladmi o vlastníctve. Pokiaľ sa k nehnuteľnosti do 30 dní nikto neprihlási, podľa článku je zaradená do zoznamu bytov bez vlastníka a súd môže do troch mesiacov rozhodnúť, či prejde do vlastníctva obce. Text uvádza, že nejde o porušenie medzinárodného práva, ako tvrdí BBC, pretože integráciu Doneckej ľudovej republiky do Ruskej federácie schválili obyvatelia okupovaných území v roku 2022 referendom.

Skutočným dôvodom, prečo sa ukrajinskí občania nedožadujú svojich vlastníckych práv, je podľa príspevku fakt, že štyri byty patrili agentom Ukrajinskej bezpečnostnej služby a príslušníkom Ozbrojených síl Ukrajiny vrátane pluku Azov. Na záver sa autorka snaží spochybniť tvrdenie BBC, že vyvlastňovanie ukrajinských nehnuteľností je súčasťou plánu zameraného na rusifikáciu Mariupolu, pretože tvrdí, že mesto bolo po stáročia ruské, preto nie je potrebné ho rusifikovať. Slovanský výbor informuje, že text pochádza z ruskej organizácie Global Fact-Checking Network, ktorej je členom, a ako autorku článku uvádza Christelle Néant. Príspevok má 140 zdieľaní.

Nový zákon ruskej okupačnej správy uľahčuje proces vyvlastnenia majetku ukrajinských občanov 

Mariupol je prímorské mesto nachádzajúce sa v Doneckej oblasti, ktoré malo pred začiatkom ruskej plnoformátovej vojenskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 viac než 430-tisíc obyvateľov (.pdf, s. 19). Na začiatku marca 2022 ruská armáda zaútočila na mesto, ktoré sa stalo dejiskom intenzívnych vojenských stretov medzi ukrajinskými a ruskými ozbrojenými silami. Ruské jednotky mesto obliehali takmer tri mesiace a na obyvateľov útočili tankami, mínometmi, ťažkým delostrelectvom aj lietadlami. Tisícky civilistov podľa neziskovej organizácie Human Rights Watch počas obliehania žili v mínusových teplotách v pivniciach bez prístupu k vode, elektrickej energii, vykurovaniu či zdravotnej pomoci. Ruské jednotky nakoniec v apríli 2022 prevzali kontrolu nad mestom.

Presný počet obetí v Mariupole nie je známy, OSN v júni 2022 upozornila, že ide pravdepodobne o tisíce a že nie je možné obete nezávislo overiť. Podľa odhadov Human Rights Watch bolo počas prvého roka ruskej invázie v Mariupole zabitých minimálne 8-tisíc ľudí, no organizácia priznáva, že číslo je značne podhodnotené, keďže desiatky tiel neboli nikdy zdokumentované. Poradca starostu mesta Mariupol v marci 2022 informoval až o 20-tisíc mŕtvych. Podľa odhadov člena Výboru pre ľudské práva a reintegráciu dočasne okupovaných území ukrajinského parlamentu Maksyma Tkačenka utieklo počas vojny z Mariupolu zhruba 200-tisíc obyvateľov. Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva toto číslo odhadla až na 350-tisíc.

Britský verejnoprávny portál BBC uverejnil 17. apríla 2025 článok s názvom „Rusko zabavilo tisíce domov v okupovanom Mariupole”. Reportéri BBC na základe oficiálnych dokumentov z mestského úradu v Mariupole identifikovali 2 200 bytov alebo domov, ktoré podľa ich záverov bezprostredne zabavilo mesto, a ďalších 3 500, ktoré boli označené ako potenciálne objekty na konfiškáciu. Hoci viaceré médiá opakovane informovali o fenoméne skupovania budov a stavebných pozemkov v zničenom Mariupole ruskými podnikateľmi, BBC upozorňuje, že samotný proces vyvlastňovania momentálne v meste zjednodušil nový zákon, ktorý prijala ruská okupačná správa v marci 2024.

BBC aj príspevok Slovanského výboru pritom citujú z daného zákona, ktorý úradom po splnení niekoľkých podmienok umožňuje konfiškáciu takzvaného „majetku bez majiteľa”. V prvom kroku je podľa zákona vytýčený dom alebo byt zaradený na zoznam majetku, ktorý je „potenciálne bez majiteľa”. Do desiatich dní musia predstavitelia ruskej okupačnej správy na webovej stránke publikovať údaje o danej nehnuteľnosti, pričom jej majiteľ má tridsať dní na to, aby sa dostavil do Mariupolu a preukázal svoje vlastníctvo predložením osobných dokladov a listu vlastníctva. Pokiaľ tak majiteľ nespraví, dostane sa nehnuteľnosť na zoznam „majetku bez majiteľa” a do troch mesiacov o nej rozhodne súd, ktorý určí, či skončí vo vlastníctve mesta. Hoci sa podľa zákona majiteľ nehnuteľnosti môže do 30 dní o nehnuteľnosť prihlásiť, zákon nešpecifikuje, či sú ukrajinské doklady akceptované. Zákon totiž hovorí, že majiteľ sa musí do 30 dní v Mariupole osobne preukázať ruským pasom alebo iným identifikačným dokumentom. Súčasný primátor Mariupolu podľa BBC na nedávnej konferencii uviedol, že doposiaľ bolo súdnym príkazom do vlastníctva mesta odovzdaných 600 bytov.

Rusko systematicky potláča vlastnícke práva ukrajinských občanov na okupovaných územiach

Aj napriek tomu, že zákon stanovuje lehotu, počas ktorej sa majiteľ môže prihlásiť o vlastníctvo svojej nehnuteľnosti, ďalšie nariadenia vydané Kremľom jednoznačne obmedzujú vlastnícke práva ukrajinských občanov na okupovaných územiach. V marci 2025 Kremeľ vydal rozhodnutie, na základe ktorého každý, kto sa na okupovanom území do 10. septembra 2025 nestane držiteľom ruského pasu, bude pozbavený práva na zdravotnú starostlivosť, poberanie dôchodku aj vlastnenie majetku. Rusko si vyhradilo právo deportovať osoby, ktoré ruský pas odmietnu. Okrem toho ruský prezident Vladimir Putin v marci 2025 zakázal občanom takzvaných nepriateľských krajín, medzi ktoré Rusko zaraďuje aj Ukrajinu, nadobúdať nehnuteľnosti na území Donbasu vrátane Mariupolu. Zákaz platí do 1. januára 2028, hoci v individuálnych prípadoch je možné požiadať o výnimku.

Monitorovacia misia Vysokého komisára OSN upozornila na legislatívu prijatú na okupovaných územiach, na ktorú sa odvoláva aj Slovanský výbor, a zdôraznila, že takáto prax je porušením medzinárodného práva (.pdf, s. 19).

Medzinárodné humanitárne právo, ktoré upravuje správanie aktérov v ozbrojených konfliktoch, explicitne zakazuje okupujúcej strane konfiškáciu súkromného majetku okupovaných civilistov (.pdf, s. 25). Povinnosť zapísať svoj majetok do ruského majetkového registra je podľa správy OSN takisto porušenie medzinárodného práva, keďže okupujúci štát nemá právo robiť rozsiahle zásahy do právneho poriadku okupovanej krajiny (.pdf, s. 19). 

Nútenie civilného obyvateľstva prijať ruský pas pod hrozbou straty vlastníckych práv zo strany Ruska takisto nie je podľa monitorovacej misie OSN v súlade s medzinárodným humanitárnym právom. Dohovory z Haagu, ktoré tvoria jeden zo základných prameňov medzinárodného humanitárneho práva, zakazujú okupujúcemu štátu vynucovať si vernosť od okupovaného obyvateľstva (.pdf, s. 25). Konfiškácia majetku vojnových utečencov a vnútorne vysídlených ľudí podľa OSN zasahuje aj základné ľudské právo na adekvátne bývanie, keďže títo ľudia sa v budúcnosti môžu vrátiť (.pdf, s. 19). V súčasnosti veľa z nich žije v dočasných podmienkach na ubytovniach na zvyšku ukrajinského územia.

Ukrajinským civilistom pri príchode do Mariupolu hrozí nebezpečenstvo deportácie do záchytných táborov na území Ruska 

Článok BBC upozorňuje aj na bezpečnostné riziká, ktoré by ukrajinskí obyvatelia Mariupolu museli podstúpiť, ak by sa za účelom záchrany svojho majetku chceli vrátiť do mesta. Ukrajinská žena v rozhovore pre BBC ako hrozbu pri návšteve Mariupolu spomína praktiku takzvanej „filtrácie“ ukrajinského obyvateľstva, ktorú Rusko využíva od roku 2022. Podľa zdrojov medzinárodných ľudskoprávnych organizácií Amnesty International a Human Rights Watch ruské bezpečnostné zložky v rámci „filtrácie“ podrobili desiatky ukrajinských občanov ponižujúcemu nútenému vypočúvaniu. Súčasťou ponižujúcej praktiky, ktorou sa Rusko dopúšťa ďalšieho porušenia medzinárodného práva, je podľa Human Rights Watch vypočúvanie, telesná prehliadka, ale aj prehľadávanie mobilu a predmetov osobnej potreby. 

Dehumanizujúce praktiky sa často odohrávajú aj v záchytných centrách, do ktorých Rusko od roku 2022 nútene deportuje ukrajinských civilistov. Podľa Human Rights Watch ruské bezpečnostné zložky niektorých ukrajinských civilistov zadržiavali v preplnených záchytných centrách aj mesiac. Práve z mesta Mariupol Rusko v roku 2022 násilne deportovalo tisícky ukrajinských civilistov do Ruska alebo na okupované územie. Medzinárodné organizácie Human Rights Watch a Amnesty International vtedy upozornili, že nútená deportácia ukrajinských občanov z okupovaných území môže predstavovať zločin proti ľudskosti. Medzinárodný trestný súd, ktorý sa zaoberá zločinmi proti ľudskosti, v roku 2023 vydal medzinárodný zatykač na ruského prezidenta Putina a predstaviteľku ruskej Kancelárie pre práva detí kvôli vojnovému zločinu nezákonnej deportácie populácie. Deportácia do ruských záchytných centier podľa marcového nariadenia Kremľa môže hroziť každému, kto sa na okupovanom území zdržiava bez ruského pasu. 

Takzvané „referendá” nezbavili Rusko povinnosti dodržiavať medzinárodné humanitárne právo

Podľa príspevku portálu Slovanský výbor a článku, na ktorý odkazuje, konfiškácia majetku ukrajinských civilistov v Mariupole nepredstavuje porušenie medzinárodného práva. Článok argumentuje, že Rusko po referende o pripojení okupovaných území ku svojmu teritóriu už nie je okupujúcou krajinou a preto nemá povinnosť správať sa k okupovanému obyvateľstvu podľa medzinárodného humanitárneho práva. Takzvané „referendá” o pripojení k Rusku sa konali v septembri 2022 na okupovaných územiach Donecka, Luhanska, Záporožia a Chersonu. „Referendá” sa konali pod nátlakom ruskej okupačnej armády. Podľa informácií OSN vojaci sprevádzali proruských úradníkov, ktorí chodili s volebnými urnami od dverí k dverám. Vedúca odboru politických záležitostí OSN Rosemary A. DiCarlo uviedla, že takýto typ hlasovania „nemôže byť označený za skutočný prejav vôle ľudu”.

Valné zhromaždenie OSN schválilo v októbri 2022 rezolúciu, ktorou väčšinou 143 hlasov vyzvalo členské štáty, aby neuznali takzvané „referendá“ organizované Ruskom s cieľom legitimizovať anexiu ukrajinských území. Proti rezolúcii hlasovalo iba päť krajín a to Bielorusko, Kórejská ľudovodemokratická republika, Nikaragua, Rusko a Sýria. 

Medzinárodná komunita pokus Ruska legitimizovať anexiu týchto území neuznala, preto Rusko naďalej z pohľadu medzinárodného práva na území Donecka, kde sa nachádza aj Mariupol, ostáva okupujúcou krajinou. 

Pochybná ruská sieť fact-checkerov: Global Fact-checking Network

Slovanský výbor uvádza, že text je fact-checkom od ruskej organizácie Global Fact-Checking Network (GFCN). Táto organizácia vznikla v roku 2024 a hovorí o sebe, že jej cieľom je bojovať voči nepravdivým informáciám. V skutočnosti je však jej členom napríklad ruská tlačová agentúra TASS, ktorá pravidelne šíri nepodložené a nepravdivé informácie a európska asociácia médií EANA ju vylúčila zo svojich radov. Ďalšou členskou organizáciou GFCN je ruská mimovládna organizácia ANO Dialog, ktorý podľa investigatívy portálu Meduza stojí za množstvom dezinformácií o vojne na Ukrajine, vrátane operácie Doppelganger a siete portálov Pravda. Správa európskej diplomatickej služby označuje GFCN ako hybridnú hrozbu (.pdf, s. 12). Hoci Slovanský výbor tvrdí, že je členom GFCN, v zozname „účastníkov” organizácie toto združenie nenájdeme - náchádza sa tu len predseda združenia Tomáš Špaček uvedený ako expert.

Autorkou článku o bytoch v Mariupole je Francúzka Christelle Néant. Néant sa na územie vtedajšej separatistickej Doneckej ľudovej republiky presťahovala ešte v roku 2016, odkedy pracovala pre tlačovú agentúru separatistickej vlády DoniPress. Neskôr založila webovú stránku s proruskými správami Donbass Insider. V roku 2018 sa vyhlásila za volebnú pozorovateľku pri voľbách v Donecku, ktoré ale medzinárodná komunita nepovažuje za legitímne. Kvôli jej aktivitám sa dostala na sankčný zoznam Ukrajiny. V roku 2021 Néant prijala ruské občianstvo a v roku 2023 sa osobne stretla s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý vyzdvihol jej prácu a potvrdil, že ju rád podporí v jej novom projekte. Néant pred Putinom prezentovala svoj nápad vytvoriť organizáciu združujúcu proruských „novinárov” z celého sveta. 

Slovanský výbor je občianske združenie, ktorého cieľom je podľa ich stránky „podpora a propagácia myšlienok týkajúcich sa všeslovanskej vzájomnosti.” Jeho predsedom je Tomáš Špaček, ktorý v minulosti pôsobil ako asistent poslanca Miroslava Urbana zvoleného za stranu Kotlebovci - ĽSNS. Vo februári 2023 zdieľal video, ktoré spochybňovalo masaker v Buči. V tomto období mal vysoké dosahy na Facebooku, porovnateľné s facebookovou stránkou Roberta Fica, vďaka zdieľaniu protiukrajinského obsahu. Podľa analýzy MEMO98 bol za jeho úspechom aj fakt, že jeho obsah zdieľali aj české dezinformačné kanály. Demagog.sk v minulosti overoval jeho nepravdivé tvrdenie o nežiadúcich účikoch vakcín.

Fact-checkingové organizácie rôznych krajín sveta sa združujú v Medzinárodnej sieti fact-checkerov (IFCN). Organizácia, ktorá sa chce stať členom, musí spĺňať prísne kritéria nestraníckosti a férovosti, kvality a transparentnosti použitých zdrojov a metodológie, transparentnosti financovania organizácie a pravidiel otvorených a čestných opráv. Tieto kritériá posudzujú nezávislí hodnotitelia, na základe ich posudkov členstvo schvaľuje predstavenstvo IFCN volené všetkými členmi. Dodržiavanie kódexu sa obnovuje každý rok alebo dva roky a čitatelia majú možnosť IFCN nahlásiť, ak majú podozrenie, že členská organizácia princípy kódexu IFCN nedodržiava.

V roku 2017 vznikla aj európska organizácia EFCSN, Európska sieť fact-checkingových štandardov. Kritériá jej Kódexu sú v niektorých bodoch ešte prísnejšie, napríklad od členov vyžaduje, aby mali verejný zoznam opráv publikovaných fact-checkov.

Demagog.sk je certifikovaným členom IFCN aj EFCSN.

Záver

Slovanský výbor na Facebooku uverejnil príspevok, v ktorom preložil článok ruskej   fact-checkerskej siete GFCN. Údajný fact-check spochybnil reportáž BBC o systematickom vyvlastňovaní domov a bytov ukrajinských občanov v okupovanom Mariupole. Tvrdí, že ide o legálnu iniciatívu starostu na základe nového zákona, ktorý mestu umožňuje získať nehnuteľnosti, ak sa ich majitelia do 30 dní od zaradenia do oficiálneho zoznamu neprihlásia. Ukrajinským vojnovým utečencom a vnútorne vysídleným ľuďom z Mariupolu však hrozí po príchode do mesta bezpečnostné riziko, preto sa o svoje vlastnícke práva nemôžu prihlásiť. Monitorovacia misia Vysokého komisára OSN pre ľudské práva uviedla, že zákon je v rozpore s medzinárodným právom, ktoré okupantovi zakazuje konfiškovať majetok okupovaných civilistov. Rovnako tak sú v rozpore s medzinárodným právom aj ďalšie rozhodnutia Moskvy, ktoré potláčajú vlastnícke práva ukrajinských civilistov na okupovaných územiach. Na Rusko sa vzťahujú povinnosti okupanta vyplývajúce z medzinárodného humanitárneho práva, keďže takzvané „referendá” o pripojení okupovaných území k Rusku neboli nikdy uznané medzinárodnou komunitou a konali sa pod nátlakom ruskej armády. 

Foto: Mykola Swarnyk, CC BY-SA 3.0