Bádateľ šíri tvrdenie, že ivermektín dokáže zmenšiť nádory mozgu až o 70 percent. Odvoláva sa pritom na štúdiu z časopisu ACS Biomaterials Science & Engineering, ktorá sa však uskutočnila na potkanoch. Vedci v ňom testovali špeciálnu úpravu ivermektínu podávanú cez nos pomocou nanočastíc, ktorá u zvierat spomalila rast nádorov. V súčasnosti nie je klinicky preukázaná protirakovinová účinnosť ivermektínu u ľudí. 

Portál Bádateľ na Facebooku šíri príspevok, podľa ktorého „ivermektín zmenšuje nádory na mozgu až o 70 %“. V príspevku zdieľa článok, ktorý je prekladom textu z portálu expose-news.com. Odvoláva sa pritom na štúdiu publikovanú v časopise ACS Biomaterials Science & Engineering. 

Príspevok za päť dní od jeho publikovania zdieľalo viac než 1,4 tisíc ľudí. 

Predklinická štúdia preukázala účinnosť enkapsulovaného ivermektínu na potkanoch

Glioblastóm je veľmi agresívny nádor mozgu, pri ktorom pacienti zvyčajne prežívajú len 14 až 17 mesiacov. Laboratórne pokusy ukázali, že ivermektín dokáže spomaliť rast buniek glioblastómu a vyvolať ich zánik tým, že naruší činnosť mitochondrií a spôsobí oxidačný stres. Zároveň bráni tvorbe nových ciev, ktoré nádor potrebuje na rast, a tlmí signálne dráhy podporujúce množenie nádorových buniek.

Vedci tiež zistili, že ivermektín môže zasahovať do génovej regulácie prostredníctvom tzv. RNA helikáz, čím ďalej obmedzuje invazívne správanie nádoru. Napriek tomu má liek vážne obmedzenie – nedokáže sa prirodzene dostať cez hematoencefalickú bariéru do mozgu, takže jeho priame použitie pri liečbe glioblastómu u ľudí zatiaľ nie je možné.

Na tento problém sa pokúsila nadviazať predklinická štúdia publikovaná v júli 2025 v časopise ACS Biomaterials Science & Engineering, na ktorú odkazuje portál Bádateľ. Jej autori skúmali, či by sa ivermektín dal do mozgu doručiť iným spôsobom – nie klasickým podaním lieku, ale cez nos pomocou nanotechnologických nosičov. Cieľom bolo obísť hematoencefalickú bariéru, ktorá bráni väčšine liekov dostať sa do mozgového tkaniva, a preveriť, či takto upravený ivermektín dokáže spomaliť rast glioblastómu.

V laboratóriu vytvorili dve špeciálne formy lieku: jednu na báze biodegradovateľných polymérov a druhú s využitím porézneho kremíka. Obe testovali najprv na nádorových bunkách a následne na potkanoch, ktorým implantovali bunky gliomu.

Potkany, ktoré desať dní dostávali intranazálne podávaný ivermektín v polymérnych nanokapsulách, mali po ukončení liečby nádory približne o 70 percent menšie ako neliečené zvieratá. Rovnaký účinok sa však nepozoroval pri bežnom, „voľnom“ ivermektíne ani pri jeho kremíkovej forme. Autori zároveň uviedli, že testovaná dávka bola nižšia než bežná dávka schválená pre ľudí pri parazitárnych infekciách a že liečba bola v ich experimente dobre tolerovaná – bez výrazných zmien v hmotnosti či základných laboratórnych ukazovateľoch potkanov. Autori zdôrazňujú, že výsledky treba overiť v ďalších, rozsiahlejších štúdiách, pred ich potenciálnymi klinickými testami na ľuďoch.

Ivermektín ako liek na rakovinu zatiaľ nie je klinicky testovaný na ľuďoch

Ivermektín je liek určený predovšetkým na liečbu niektorých parazitárnych infekcií u ľudí a zvierat. Výskumy v posledných rokoch priniesli viacero hypotéz a predbežných pozorovaní, podľa ktorých by mohol mať priaznivý vplyv aj pri iných ochoreniach – napríklad vírusových, zápalových či nádorových. Tieto zistenia však zatiaľ nepotvrdili kvalitné, rozsiahle a opakovane overené klinické štúdie. 

Viaceré výskumy ukazujú, že v laboratórnych podmienkach dokáže pôsobiť na rôzne druhy nádorových buniek – spomaľuje ich rast, zastavuje delenie, spôsobuje ich programovanú smrť (apoptózu) a bráni tvorbe nových ciev, ktoré nádory potrebujú na zásobovanie živinami.

Na bunkovej úrovni ivermektín ovplyvňuje viaceré procesy, ktoré riadia rast a prežívanie nádorových buniek. Takýto účinok sa potvrdil v pokusoch s rôznymi typmi rakoviny – napríklad pri nádoroch mozgu, prsníka, prostaty či hrubého čreva.

Zatiaľ však ide iba o predklinické výskumy, teda o štúdie vykonávané v laboratóriách a na zvieracích modeloch. Ivermektín sa ešte netestoval v klinických skúškach na ľuďoch ako protirakovinový liek.

V súčasnosti preto neexistujú dostatočné dôkazy, ktoré by umožňovali používanie ivermektínu mimo jeho schválených indikácií. Na ochorenia, pri ktorých sa jeho účinok skúmal, sú navyše dostupné rokmi overené a klinicky účinnejšie lieky s preukázanou bezpečnosťou aj terapeutickým prínosom.

O ivermektíne sa šíri viacero nepravdivých tvrdení

V posledných rokoch sa o ivermektíne na sociálnych sieťach a dezinformačných portáloch opakovane šíria nepravdivé tvrdenia. Príspevky mu pripisujú účinky, ktoré nie sú vedecky preukázané, a prezentujú ho ako „prírodný zázrak“ či univerzálny liek na všetky choroby.

Najrozšírenejšie tvrdenia sa objavili počas pandémie covidu-19, keď bol ivermektín propagovaný ako liek proti vírusu SARS-CoV-2. Príspevky tvrdili, že dokáže znížiť infekčnosť, zabrániť hospitalizácii či dokonca pôsobiť preventívne proti nákaze. Odborníci však upozorňovali, že žiadna kvalitná klinická štúdia nepotvrdila jeho účinnosť proti covidu-19. Testy na bunkách síce ukázali, že ivermektín môže vo veľmi vysokých dávkach spomaľovať množeniu vírusu, no tieto dávky by boli pre človeka toxické. Klinické skúšky u pacientov preukázali, že medzi ivermektínom a placebom nie je žiadny významný rozdiel v priebehu ochorenia ani v počte hospitalizácií.

Rozšírené bolo tiež tvrdenie, že ivermektín je „prírodná látka“ alebo „dar zeme“ bez vedľajších účinkov. V skutočnosti ide o polosyntetickú zlúčeninu, ktorá vzniká chemickou úpravou látky avermektínu produkovanej pôdnou baktériou Streptomyces avermitilis. Výsledný ivermektín je produkt laboratórnej syntézy, nie rastlina ani prírodný extrakt. Liek navyše, ako každý iný, môže mať vedľajšie účinky – napríklad nevoľnosť, závraty, alergické reakcie či poruchy pečene.

Na sociálnych sieťach sa objavujú aj tvrdenia, že ivermektín chráni pred účinkami vakcín, posilňuje imunitu, reguluje cukor a cholesterol, alebo dokonca lieči zápaly. Tieto informácie taktiež nie sú v súčasnosti podložené žiadnymi klinickými dôkazmi a pochádzajú najčastejšie z laboratórnych experimentov na bunkách či zvieratách, ktoré nemajú priamy klinický význam.

Po pandémii sa šíria aj návody na „domáci ivermektín“ z paliny ročnej, označovaný ako jeho prírodná alternatíva. Hoci môže mať palica priaznivé účinky, nie je schváleným liekom ako alternatíva na liečenie parazitárnych chorôb. WHO výslovne neodporúča používať palinu na liečbu akýchkoľvek infekcií, vrátane malárie či covidu-19.

Záver

Na Facebooku sa šíri tvrdenie, že „ivermektín zmenšuje nádory na mozgu až o 70 %“. Štúdia, na ktorú sa príspevok odvoláva, však nepreukázala účinnosť ivermektínu u ľudí, ale išlo o predklinický experiment na potkanoch. Výskum ukázal, že špeciálne upravená nanoforma ivermektínu, podaná cez nos, dokázala u zvierat zmenšiť objem nádoru mozgu. Ide však len o začiatočné štádium výskumu, ktoré si vyžaduje ďalšie overenie pred akýmkoľvek použitím u ľudí. V súčasnosti nie sú dostupné klinické štúdie na ľuďoch, ktoré by preukázali protirakovinové účinky ivermektínu. Príspevok sme v spolupráci so spoločnosťou Meta označili ako s chýbajúcim kontextom.