Miroslav Heredoš a portál Bádateľ hovoria o 56 miliardách dividend, ktoré firmy odviedli od nášho vstupu do EÚ do zahraničia, ako o dôvode, prečo je členstvo v EÚ pre Slovensko nevýhodné aj napriek tomu, že sme od EÚ dostali viac ako 41 miliárd eur vo forme eurofondov. Tieto zisky však nemožno vnímať ako stratu pre slovenskú ekonomiku, ale ako prirodzený dôsledok zahraničných investícií. Odborníci označujú porovnávanie dividend s eurofondmi za nesprávne.

Tvrdenia na Facebooku zdieľal profil Miroslav Heredoš. Ten vo videu kritizuje pôsobenie zahraničných firiem na Slovensku, ktoré si podľa neho posielajú zisky do zahraničia. Tieto zisky potom končia v rukách zahraničných majiteľov a zvyšujú životnú úroveň v ich krajinách, nie na Slovensku. 

Heredoš vo videu tvrdí, že zahraničné firmy si za 20 rokov členstva Slovenska v Európskej únii odvedli do zahraničia čistý zisk 56 miliárd eur. Toto číslo porovnáva s eurofondmi: uvádza, že od vstupu Slovenska do Európskej únie dostalo z eurofondov 41 miliárd eur a do EÚ zaplatilo 16 miliárd eur, teda že Slovensko dostalo „len“ 25 miliárd eur. Na základe toho konštatuje, že členstvo Slovenska v Európskej únii je nevýhodné, keďže „25 miliárd eur došlo, 56 miliárd sa odlialo“.

Rovnaké tvrdenie zdieľal aj portál Bádateľ, ktorý už v minulosti šíril viaceré dezinformácie napríklad o očkovaní, elektromobiloch, CO2 či agentoch ŠtB.

„Za 20 rokov sme z EÚ dostali 41 miliárd, no zaplatili členské 16 miliárd a vyviezli zisky za 56 miliárd. Strata: 31 miliárd eur,“ píše sa v príspevku.

Vyplatené dividendy nemožno považovať za stratu

Číslo 56 miliárd eur, ktoré sa vo videu spomína, pochádza pravdepodobne z údajov platobnej bilancie SR, ktorá je zverejnená na webe Národnej banky Slovenska (NBS). Kolónka dividendy hovorí o tom, koľko eur spoločnosti pôsobiace na Slovensku vyplácajú svojim vlastníkom v zahraničí. Po sčítaní údajov od roku 2004 do konca prvého štvrťroka roku 2025 predstavuje hodnota debetu dividend 56 miliárd eur. Toto číslo hovorí o tom, koľko zisku si firmy vyplatili do zahraničia. 

Sporný príspevok tvrdí, že vyplatenie dividend do zahraničia predstavuje pre slovenskú ekonomiku stratu: „Namiesto toho, aby zveľaďovali naše hospodárstvo, našu ekonomiku, naše regióny, nás ako občanov, tak vo finále končia v rukách zahraničných majiteľov" (v čase od 0:28).

Demagog.sk oslovil viacero odborníkov a ekonómov, ktorí sa zhodujú, že interpretovať dividendy vyplatené do zahraničia ako stratu pre slovenskú ekonomiku nie je správne. 

Ekonóm Michal Lehuta uviedol, že ak by sme chceli analyzovať čistú pozíciu Slovenska z hľadiska platobnej bilancie (výhodnosti) zahraničných investícií, bolo by treba započítať aj prílev investícií, ktoré toto vyplácanie dividend umožňuje. „Bez prvotného prílevu zahraničnej investície by žiadne zahraničné zisky a teda ani vyplácanie dividend do zahraničia neexistovalo“ uviedol. 

Aj NBS tvrdí, že nie je správne interpretovať výplatu dividend zahraničným vlastníkom ako „odliv bohatstva“ alebo „stratu“ pre slovenskú ekonomiku. NBS upozornila, že zahraničné spoločnosti okrem vyplatených dividend vo výške 56 miliárd eur ponechali na Slovensku 17,6 mld. eur (23% z celkových ziskov) vo forme reinvestovaného zisku na ďalší rozvoj, investície a zvýšenie hodnoty investície. V neposlednom rade, zahraniční investori priniesli podľa NBS pozitíva vo forme zvyšovania zamestnanosti, zapájania subdodávateľov či prispeli k rastu HDP. 

Ekonóm Martin Vlachynský z INESS v reakcii pre Demagog.sk pridáva konkrétny príklad: „Zahraničný investor – pekár prišiel na Slovensko. Zo svojich peňazí tu postavil pec, nakúpil múku, zamestnal ľudí a začal piecť chlieb. Každý 20. napečený chlieb pošle do svojej krajiny ako „chlebovú dividendu”. Znamená to, že zo Slovenska „uteká” jeden chlieb? Nie! Znamená to, že na Slovensku vďaka tomuto investorovi pribudne 19 chlebov, pracovné miesta a pec. Nič z toho by tu bez neho nebolo. Slovenská ekonomika získala násobne viac, ako získal investor. Ak by sme mu zakázali ten jeden chlieb posielať ako dividendu, tak by sme nezískali o jeden chlieb naviac, ale o 19 chlebov menej, pretože žiaden investor nebude investovať tam, kde má dopredu jasnú nulovú návratnosť investície“. Ekonóm Vlachynský tiež pripomína, že väčšina veľkých investorov na Slovensku je obchodovaná na burzách a tak si aj Slováci môžu zaobstarať akcie týchto spoločností a inkasovať tieto dividendy. „Takže ešte aj časť toho, čo „odtečie“, „odteká“ aj nazad slovenským občanom.”

Koľko Slovensko dáva a koľko dostáva z rozpočtu EÚ

Slovensko patrí od vstupu do Európskej únie čistým prijímateľom. To znamená, že zo spoločného rozpočtu EÚ čerpá viac peňazí, ako doň dáva. Konštatuje to aj ministerstvo zahraničných vecí (str. 20).

V roku 2024 pri príležitosti 20 výročia vstupu Slovenska do EÚ, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vyčíslila, že do rozpočtu EÚ sme za 20 rokov členstva v EÚ zaplatili necelých 14 miliárd a naspäť dostali asi 40 miliárd. Z rozpočtu EÚ sme tak dostali zhruba 26 miliárd eur viac, ako sme doň poslali. Na konci roka 2024 ministerstvo zahraničných vecí vo výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii vyčíslilo, že „celková čistá finančná pozícia Slovenska voči Európskej únii za obdobie od vstupu do Európskej únie týmto dosiahla úroveň 23,9 mld. eur” (str. 20). Len za rok 2024 sme podľa ministerstva zahraničných vecí z EÚ dostali o 1,47 miliardy eur viac ako sme do rozpočtu EÚ poslali. 

RRZ konštatuje, že sme z členstva v EÚ jednoznačne získali. Do budúcna by sme podľa RRZ mali viac rozmýšľať o tom, ako podporu a členstvo v EÚ využiť ešte lepšie, napríklad zmierniť naše zaostávanie vo výskume, špičkovom vzdelávaní, či využití najnovších technológií vo výrobe.

Zdroj: RRZ

Vyplatené dividendy zahraničnými spoločnosťami nemožno porovnávať s eurofondami

Porovnávať dividendy, ktoré získavajú zahraniční investori, s eurofondmi, ktoré Slovensko dostáva z EÚ, nie je podľa NBS správne. „Ide o úplne rozdielne typy zdrojov,“ uviedla Národná banka pre Demagog.sk. Dividendy sú súkromné zisky firiem, ktoré podnikajú na Slovensku. Sú súčasťou otvorenej ekonomiky. Eurofondy sú verejné peniaze určené na rozvoj regiónov, školstva či infraštruktúry. 

Čerpanie eurofondov treba podľa ekonóma Martina Vlachynského z INESS porovnať s platbami Slovenska do rozpočtu EÚ. „Dividendy sú výnosy súkromných subjektov z ich vlastných súkromných investícií, nemajú nič s rozpočtom EÚ”. 

Vlachynský zdôraznil, že hoci číslo 56 miliárd znie vysoko, ide o zlomok pridanej hodnoty, ktorá sa vytvorí na Slovensku. Ročné HDP Slovenska je viac ako 100 milárd eur, zatiaľčo dividendy do zahraničia za posledných 20 rokov boli v priemere 2,8 miliardy ročne. „Naviac toto číslo je len jedna položka rovnice, na opačnej strane rovnice je prítok kapitálu na Slovensko,” dodáva.

Porovnávať platobnú bilanciu, alebo čisto len odliv výplat dividend, s čistým čerpaním eurofondov nedáva veľký zmysel ani podľa ekonóma Lehutu. „Ak sa bavíme o celkovom vplyve členstva v EÚ, tak tam viaceré štúdie ukázali celkový pozitívny vplyv na miestne príjmy až do výšky 10-20 %,“ uviedol ekonóm Lehuta. 

Záver:

Tvrdenia, že členstvo Slovenska v Európskej únii je nevýhodné, keďže dividendy do zahraničných firiem prevyšujú zdroje z eurofondov, sú zavádzajúce. Ekonómovia aj NBS sa zhodujú, že tieto dividendy nemožno vnímať ako stratu pre slovenskú ekonomiku, ale ako prirodzený dôsledok zahraničných investícií, ktoré na Slovensko priniesli kapitál, pracovné miesta, moderné technológie a prispeli k rastu HDP. Navyše, porovnávanie vyplatených dividend – teda súkromných ziskov – s eurofondmi, ktoré sú verejnými zdrojmi určenými na podporu regiónov či infraštruktúry, je ekonomicky nezmyselné. Správne je porovnávať čerpanie eurofondov s príspevkami Slovenska do rozpočtu EÚ – a v tomto smere Slovensko dlhodobo patrí medzi čistých prijímateľov, pričom jeho čistá pozícia voči rozpočtu EÚ dosiahla za 20 rokov približne 24 miliárd eur. Príspevok sme preto v rámci našej spolupráce so spoločnosťou Meta označili pre chýbajúci kontext.

Ilustračná foto: Karolina Grabowska