DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií
Ukrajinské obilie ide aj do chudobných krajín

Ukrajinské obilie ide aj do chudobných krajín

Timotej Kováčik 25.08.2023 novinky

Príspevok Rafaela Rafaja hovorí o vývoze obilia cez Čiernomorskú iniciatívu OSN, ktorá umožnila zmierniť dopady ruskej agresie na Ukrajine na svetové ceny potravín a nedostatok obilia v rozvojovom svete. Výrok ukazuje len časť celkového obrazu a nesprávne naznačuje, že do chudobných krajín ide len minimum potravín – nie je to však pravda.

V júli 2023 vypršala Čiernomorská obilná dohoda, ktorú rok predtým vyrokovalo OSN a Turecko medzi Ukrajinou a Ruskom na vytvorenie koridoru v Čiernom mori pre vývoz ukrajinského obilia.

V rámci iniciatívy vyplávalo 1004 lodí, ktoré spolu vyviezli 32,9 milióna ton obilia. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo odhaduje, že vďaka iniciatíve klesli svetové ceny potravín o zhruba 20 %.

Príspevok Rafaela Rafaja, ktorý kandiduje v parlamentných voľbách za stranu Republika, citujúc talianskeho analytika Manlio Dinucciho, sa podobá na výrok ruského prezidenta Vladimira Putina zo septembra 2022. Putin povedal že „Západ oklamal svet, keď tvrdil, že konajú v záujme rozvojového sveta, pričom konali len vo svojom vlastnom.“

Tieto obvinenia vyargumentoval tým, že len dve z 87 lodí, ktoré do septembra 2022 mali opustiť ukrajinské prístavy, viezli obilie pre Svetový potravinový program.

Podľa Spoločného koordinačného centra OSN pre Čiernomorskú iniciatívu (JCC) to nebola pravda v čase výroku, ani teraz. Medzi júlom a septembrom 2022 išlo 36 % vývozu obilia do EÚ, zatiaľ čo 30 % do nízkopríjmových krajín alebo krajín s nižším stredným príjmom. 

Prostredníctvom Svetového potravinového programu dodnes z Ukrajiny prešlo až 725 000 ton obilia do chudobných krajín ako Etiópia, Jemen, Sudán, Somálsko, či Afganistan. Tento program nakúpil až 80 % všetkého obilia práve na Ukrajine. Pred začiatkom ruskej invázie to bolo 50 %.

Do vypršania Čiernomorskej obilnej dohody v júli 2023 sa do rozvojových krajín dostalo 57 % všetkého vyvezeného obilia, vrátane 65 % pšenice. Do krajín s nízkym, či stredne nízkym príjmom vyplávalo podľa metriky Svetovej banky viac než 19,5 % exportov.

Z geografického hľadiska putovalo až 46 % exportov do Ázie, 40 % do západnej Európy, 12 % do Afriky a len 1 % do východnej Európy. Ani zďaleka teda nešli všetky vývozy obilia z Ukrajiny do EÚ, dokonca ani väčšina.

Je dôležité upozorniť, že štatistiky častokrát neukazujú finálne destinácie obilia. V dobe Putinovho výroku bolo najväčším recipientom Turecko, kam poputovalo dovtedy 20 % vývozov.

Turecko jednak nie je v EÚ, ale zároveň je jedným z hlavných spracovávateľov obilia, odkiaľ sa neskôr spracovaná surovina vyváža ďalej do sveta, aj do rozvojových krajín v Afrike a Ázii.