DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií
Úradnícka vláda pripravila paletu nástrojov na konsolidáciu, z ktorej si vláda po voľbách mohla vybrať, nešlo o návrhy strany Progresívne Slovensko

Úradnícka vláda pripravila paletu nástrojov na konsolidáciu, z ktorej si vláda po voľbách mohla vybrať, nešlo o návrhy strany Progresívne Slovensko

redakcia Demagog.sk 15.10.2024 novinky

Po schválení vládneho konsolidačného balíčka sa na Facebooku šíri tabuľka so sociálnymi opatreniami, ktoré chce údajne strana Progresívne Slovensko zrušiť. V skutočnosti ide o tabuľku z balíka konsolidačných opatrení, ktoré pripravila úradnícka vláda Ľudovíta Ódora ako paletu možností pre budúcu vládu. Dokument obsahoval konsolidačné opatrenia aj ich vypočítané dopady na verejné financie, z ktorých si nový vládny kabinet zvolený v parlamentných voľbách 30. septembra 2024 mohol vybrať vzhľadom na vlastné politické smerovanie. Progresívne Slovensko vo svojom programe či vyjadreniach zrušenie týchto sociálnych opatrení nenavrhuje.

Príspevok na Facebooku z 5. októbra 2024 zdieľa tabuľku návrhov na zrušenie či obmedzenie rôznych sociálnych opatrení, ako sú 13. dôchodky, rodičovský dôchodok či prídavky na dieťa. Tvrdí, že opatrenia zahrnuté v tabuľke „PS chce zrušiť“. Spolu s tabuľkou príspevok zdieľa záber z videa Michala Šimečku a titulkami „tam sú stámilióny, tu ušetríte.”

Opatrenia navrhla úradnícka vláda

Tabuľka v skutočnosti pochádza z návrhu na ozdravenie verejných financií z dielne Ministerstva financií SR, ktorý 4. októbra 2023 predstavil vtedajší premiér Ľudovít Ódor. Ide o opatrenia na ozdravenie verejných financií, ktoré Ódorova vláda pripravila pre nadchádzajúcu vládu ako odborný podklad na prípravu rozpočtu v nasledujúcom volebnom období. Poverený premiér Ľudovít Ódor sa vyjadril, že budúca vláda má na výber, pre aké konkrétne opatrenia sa rozhodne. 

Ministerstvo financií v októbri 2023 uviedlo, že na zastavenie rastu dlhu na Slovensku by malo postačiť postupné zníženie deficitu verejných financií k úrovni 2 % HDP do troch rokov. Podľa vtedajšieho ministra financií Michala Horvátha by sa to dalo dosiahnuť prijatím konsolidačných opatrení vo výške 5 % HDP, teda šesť miliárd eur. Návrh ministerstva obsahoval takmer 100 konkrétnych konsolidačných opatrení v objeme 7 % HDP,  čo predstavuje dokopy takmer desať miliárd eur. Rozsah navrhovaných opatrení bol teda väčší, ako je potrebné na zníženie dlhu, aby si nový vládny kabinet mohol vybrať opatrenia vzhľadom na svoje politické smerovanie.

V dokumente je uvedené: „Nová vláda sa v rámci poskytnutého menu opatrení môže inšpirovať viac tými, ktoré sú jej ekonomickému programu bližšie. Niektoré strany sa môžu zamerať o niečo viac na škrtanie výdavkov štátu, aby sa vyhli razantnejšiemu zvyšovaniu daní. Iné sa naopak môžu inšpirovať viac opatreniami na príjmovej strane“ (.pdf, s. 9).

Konsolidačné menu predstavovalo balík opatrení, ktoré by na jednej strane zvýšili príjmy štátu, napríklad vyšším zdanením negatívnych externalít, ako je vyššia spotrebná daň z tabakových výrobkov, vína, piva, či zvýšené odvody z hazardu (.pdf, s. 12-33); zvýšením príjmov menej škodlivých pre ekonomiku ako je zvýšenie základnej sadzby DPH alebo zrušenie znížených sadzieb na DPH (.pdf, s. 34-55); a zavedením efektívnejšieho, spravodlivejšieho a jednoduchšieho daňového systému, napríklad zvýšením sadzby z dividend alebo znovuzavedením dane z dedičstva (.pdf, s. 56-70). 

Na druhej strane uvádzal materiál opatrenia na zníženie výdavkov štátu zoštíhlením verejnej správy, napríklad znížením počtu zamestnancov vo verejnej správe (.pdf, s. 71-80); efektívnou prevádzkou, napríklad optimalizáciou nákladov alebo znížením nákladov na výber mýta (.pdf, s. 81-90); zacielením sociálnych výdavkov, napríklad v podobe zmien v daňovom bonuse na dieťa či zrušením trinásteho dôchodku (.pdf, s. 91-107); a znížením neefektívnych dotácií, napríklad vo forme zrušenia vlakov zadarmo alebo zrušením rekreačných poukazov (.pdf, s. 108-121).

Dokument pri každom z týchto opatrení uvádza aj výpočet, koľko miliónov eur by ušetrilo v rokoch 2024, 2025 a 2026. Analyzuje, aké by mali dopad na ekonomiku z pohľadu HDP, inflácie a zamestnanosti a ako by sa dotkli verejnej správy, firiem a domácností.

Nejde teda o opatrenia, ktoré Ľudovít Ódor novej vláde navrhoval použiť, ale paletu opatrení, z ktorých si zvolená vláda vyberie na základe svojich politických rozhodnutí a preferencií.

Ódor v októbri 2023 nebol súčasťou Progresívneho Slovenska

Ľudovíta Ódora do funkcie predsedu vlády vymenovala prezidentka ako nezávislú osobnosť. Pred vymenovaním pôsobil ako viceguvernér Národnej banky Slovenska. 

Podmienkou Zuzany Čaputovej pri menovaní úradníckej vlády bola práve politická nezávislosť a prísľub, že vymenovaní ministri a ministerky nebudú kandidovať v „najbližších parlamentných voľbách“. Cieľom tejto podmienky bolo podľa slov prezidentky nezvýhodniť žiadnu z politických strán v prebiehajúcej predvolebnej súťaže. 

Až 24. januára 2024, teda niekoľko mesiacov po parlamentných voľbách a nástupe vlády Roberta Fica, potvrdil Ľudovít Ódor kandidatúru do eurovolieb ako líder kandidátky Progresívneho Slovenska, ktoré sa v parlamentných voľbách v septembri 2023 po prvýkrát dostalo do parlamentu. V čase prípravy konsolidačného balíka bolo Progresívne Slovensko (PS) mimoparlamentnou stranou. 

Progresívne Slovensko kritizovalo zavedenie trinásteho dôchodku

V programe Progresívneho Slovenska sme nenašli rušenie sociálnych dávok vymenovaných v zdieľanom obrázku, ani v programe do eurovolieb. Predstavitelia tejto strany kritizovali 13. dôchodky, v programe presadzujú vyššie dôchodky a reformu dôchodkového systému.

18. apríla 2024 schválil parlament 13. dôchodky pre všetkých dôchodcov vo výške priemerného dôchodku za predchádzajúci rok. Túto novelu kritizovala poslankyňa za PS Simona Petrík a poslanec PS Štefan Kišš. 

„Seniorky a seniori si zaslúžia dôstojný dôchodok počas celého roka, nielen zalepenie očí almužnou pred Vianocami. Koaličný cynizmus ide tak ďaleko, že vláde dáva právo dávku rozdeliť v priebehu roka - napríklad polovicu tesne pred voľbami, zvyšok pred sviatkami. Dôchodkyne a dôchodcovia tak budú závislí od Roberta Fica (Smer-SD) a jeho ministrov,“ uviedla Petrík.

„Toto kupovanie voličov bude len v roku 2024 stáť vyše 800 miliónov a vláda bude musieť škrtať inde. Premietnuť sa to môže do nižších investícií v zdravotníctve, nezaplátaných ciest alebo horších služieb pre občanov. Pocítime to všetci - vrátane seniorov. Tieto populistické a nebezpečné riešenia Progresívne Slovensko nebude podporovať,“ uzavrel Kišš.

23. novembra 2023 predložila poslankyňa Simona Petrík za PS návrh novely zákona „sociálnom poistení, ktorý priznáva nárok na vdovský, resp. vdovecký dôchodok aj bezdetnému pozostalému manželovi či manželke. Návrh zákona rieši diskrimináciu bezdetných vdov a vdovcov“. 

V súvislosti s rodičovským dôchodkom chce Progresívne Slovensko odstrániť nespravodlivosti, program strany ho označuje ako „regresívny, arbitrárny, a v rozpore s princípom ochrany osobných údajov,” nenavrhuje však jeho zrušenie. 

V kapitole venovanej sociálnej politike a finančnej podpore rodín Progresívne Slovensko navrhuje zaviesť systematický monitoring a hodnotenie účinnosti sociálnych dávok s účelom ich optimálneho nastavenia, zjednotiť sumu rodičovského príspevku a zaviesť flexibilitu jeho poberania, alebo dorovnať príspevok pri narodení pre všetky deti bez ohľadu na poradie ich narodenia. Nenavrhuje znižovanie daňového bonusu či sociálnych dávok pre rodiny.

Po predstavení konsolidačného balíčka vlády Roberta Fica kritizovalo Progresívne Slovensko, že konsoliduje najmä na strane príjmov verejných financií, pričom opozičná strana navrhovala konsolidáciu postavenú spolovice na príjmoch a spolovice na výdavkoch. 

Záber z videa z príspevku pochádza z tlačovej konferencie Michala Šimečku a Štefana Kissa z 24. septembra 2024 po stretnutí Roberta Fica s lídrami opozičných strán PS a KDH na tému konsolidácie. Šimečka pri tejto príležitosti povedal: „Môj kolega ekonomický expert PS Štefan Kiss pracoval na ministerstve financií predtým dlhé roky. Keď si pozriete revízie výdavkov, ktoré sa diali aj pod gesciou Útvaru hodnoty za peniaze, tam sú stámilióny, ktoré sa dajú ušetriť.” (16:05) Na tejto tlačovej konferencii nenavrhoval Šimečka zrušenie sociálnych opatrení, naopak kritizoval vládu, že konsolidácia zníži sociálny štandard ľudí. 

Parlament schválil konsolidačné opatrenia 3. októbra 2024.

Záver

Príspevok na Facebooku tvrdí, že Progresívne Slovensko chce za účelom šetrenia verejných financií zrušiť niekoľko sociálnych opatrení. V skutočnosti ide o dokument, ktorý predstavil predseda vlády Ľudovít Ódor v období, kedy ešte nebol súčasťou Progresívneho Slovenska. Dokument ponúkal návrhy konsolidačných opatrení ako inšpiráciu pre zostavovanie rozpočtu ďalšou vládou. Progresívne Slovensko kritizuje tzv. trináste dôchodky, celkovo však navrhuje zvýšenie dôchodkov a reformu dôchodkového systému. Iné opatrenia vymenované v tabuľke zrušiť nenavrhuje. Príspevok sme preto v spolupráci so spoločnosťou Meta označili ako s chýbajúcim kontextom.