Facebookom sa šíri video, ktoré naznačuje, že sa obyvatelia Kyjeva vrátili k bežnému životu, napriek tomu, že ich krajina je stále vo vojne. Video však nezobrazuje celú realitu života v hlavnom meste krajiny, ktorá trpí vojenským konfliktom. Kyjev stále čelí pravidelným ruským náletom, pri ktorých zomierajú či sú zranení civilní obyvatelia, je poškodená kritická infraštruktúra a ľudia prichádzajú o svoje domovy a majetok. 

Facebookom sa šíri video, ktoré ukazuje zábery bežného života obyvateľov v ukrajinskom Kyjeve. „Ako v skutočnosti vyzerá Kyjev 2023 – 2024 ? Dopozeraj do konca,“ píše sa na začiatku príspevku.

Na videu je zobrazených viacero záberov z ukrajinskej metropoly z leta 2023 či z januára tohto roka. Zábery ukazujú na prvý pohľad bezstarostných obyvateľov mesta v bežných životných situáciách, ktoré navodzujú dojem, že v meste sa žije obyčajný život ako v akejkoľvek inej svetovej metropole.

Vo videu je ako audio podklad použitý úryvok z tlačovej konferencie Roberta Fica: „Vy fakt myslíte, že v Kyjeve je vojna? To ako žartujete prosím. To ako nemyslíte vážne, dúfam. Však tam choďte a zistíte, že to je normálny život v tom meste, absolútne normálny život tam je,“ odpovedal 23. januára 2024 Fico na otázku novinára, prečo sa jeho schôdzka s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhalom neuskutoční v Kyjeve, ale v Užhorode pri hraniciach.

Na konci videa sa nachádza upozornenie: „Samozrejme, že sú tu oblasti Ukrajiny, ktoré sú zničené, avšak život je viacmenej v ‘normále?’“ Video tak navodzuje dojem, že obyvatelia Kyjeva žijú napriek vojne normálny život a nie sú zasiahnutí vojnou.

Videá nezobrazujú celú realitu života v Kyjeve

Na videu sú zábery zrekonštruovaných budov, ktoré boli zničené na začiatku vojny v Kyjeve a Buči. Mesto Buča, ktoré sa nachádza západne od Kyjeva, sa stalo neslávne známe tým, že po odchode ruských vojakov boli v meste objavené telá stoviek zmasakrovaných civilistov. Ukrajina odhaduje, že v oblasti Buče zomrelo približne 1400 civilistov a v samotnom meste 637 civilistov. 

Zničené budovy sú aj napriek snahám o rekonštrukciu na Ukrajine bežným javom. Kyjevská škola ekonomiky uviedla, že len za prvých 10 mesiacov vojny bolo poškodených 149 300 obytných budov spolu s viac ako 3 000 vzdelávacími budovami, 330 nemocnicami a takmer 600 administratívnymi budovami.

Ukrajina počas vojny opravila a v niektorých prípadoch odznova vybudovala mnohé miesta zničené ruskými útokmi, vrátane mostov, ciest a vládnych budov. Táto rekonštrukcia prebieha aj v Kyjeve a jeho okolí a preto sú už dnes mnohé budovy, ktoré boli zničené na začiatku vojny, zrekonštruované, ako je to vidieť na videu. Kvôli pokračujúcim ruským utokom však pribúdajú ďalšie budovy, ktoré bude v budúcnosti potrebné zrekonštruovať. 

V marci 2023 Svetová banka odhadovala, že náklady na prestavbu Ukrajiny budú predstavovať 411 miliárd dolárov počas 10 rokov, toto číslo sa každý mesiac vojny zvyšuje. Podľa niektorých odhadov môžu finálne náklady na rekonštrukciu predstavovať až 1 bilión dolárov.

Na videu je v čase 0:22 vidieť aj zábery z Kyjevskej pláže, na ktorej sa však obyvatelia nachádzajú na úkor vlastného bezpečia. Štátna správa mesta Kyjev totiž v máji minulého roka oznámila, že neplánuje otvoriť plážovú sezónu a obyvateľom a návštevníkom ukrajinského hlavného mesta odporučila, aby sa zdržali návštev pláží a rekreačných oblastí, pretože na týchto miestach nie sú žiadne úkryty. Mnohí obyvatelia však zákaz nerešpektovali. 

Na videu, ktoré má ukazovať normálny život v Kyjeve, sa nachádzajú aj zábery iných častí Ukrajiny. Napríklad v čase 0:18 je možné vidieť video z ukrajinského prímorského mesta Odesa, ktoré je od Kyjeva vzdialené vyše 400 kilometrov. Samotná používateľka, ktorá pôvodné video z pláže na sociálnu sieť Tik Tok nahrala, označila Odesu ako miesto natočenia videa, ruská verzia názvu mesta sa dokonca zobrazuje v samotnom videu.

Najväčšie útoky na Ukrajine od začiatku invázie

Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022 pravidelne útočí na mestá a civilnú infraštruktúru aj ďaleko za frontovou líniou. Ruské sily čoraz viac využívajú kombináciu zo vzduchu a zo zeme odpaľovaných rakiet, ktoré je ťažšie zostreliť. Jedným z hlavných cieľov je pritom hlavné mesto. Video, ktoré údajne popisuje, ako „v skutočnosti vyzerá život v Kyjeve“, bolo publikované len vyše mesiaca po tom, čo územie Ukrajiny a Kyjeva zažilo najväčšie letecké útoky od začiatku vojny. Podľa ukrajinského ministra obrany zaútočili ruské sily na Ukrajinu len počas posledných mesiacov viac ako 600 raketami a vyše 1000 bezpilotnými lietadlami.

Aj keď prvému pokusu o dobytie ukrajinská metropola odolala, mesto je pravidelne terčom raketových útokov Ruskej federácie. Na stretnutí s vojnovými blogermi v lete 2023 Vladimír Putin naznačil ďalší možný pokus o dobytie Kyjeva zo strany Ruska.

20. decembra 2023 vyšla správa, že Rusko uskutočnilo už piaty vzdušný útok na Kyjev v decembri. Neskôr v decembri Ukrajina zaznamenala najväčšie letecké útoky od vypuknutia plnej invázie. Bezprecedentný počet dronov a rakiet zaútočil na mestá po celej krajine. V hlavnom meste Kyjev prišlo o život najmenej 16 civilistov. Explózie zasiahli okrem Kyjeva aj Záporožie a Dnepro, Odeskú, Charkovskú, Ľvovskú a Chmelnyckú oblasť. Rusko bombardovalo Ukrajinu asi 158 raketami a bezpilotnými lietadlami. Len pár dní po decembrových útokoch ruský prezident Vladimír Putin oznámil, že jeho krajina ešte zintenzívni útoky na Ukrajinu.

Ďalší útok sa odohral 2. januára, keď Rusko odpálilo na Ukrajinu až 99 rakiet. V dôsledku útoku zahynuli v Kyjeve a blízkom okolí traja ľudia, zaznamenané boli aj rozsiahle škody na budovách a infraštruktúre a na niekoľkých miestach vypukol požiar. Vtedajší vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyi uviedol, že Rusi zaútočili na civilné zariadenia a zariadenia kritickej infraštruktúry, ako aj priemyselné a vojenské zariadenia. Starosta Kličko tiež uviedol, že pri útokoch boli poškodené plynovody a vo viacerých budovách v hlavnom meste bola prerušené dodávky elektriny. Len deň pred tým Rusko útočilo v skorých ranných hodinách nového roka naprieč Ukrajinou rekordným počtom bezpilotných lietadiel.

Ďalšie masívne útoky sa v Kyjeve udiali 23. januára, kedy ruské rakety útočili aj na Charkov, pričom zabili 18 ľudí, zranili viac ako 130 ľudí a poškodili domy a infraštruktúru. Tieto útoky sa odohrali v ten istý deň, ako tlačová konferencie premiéra Fica, na ktorej zazneli výroky použité vo videu.

Niekoľko dní po publikovaní overovaného videa (7. februára 2024) vykonalo Rusko ďalší rozsiahly vzdušný útok na Ukrajinu. Pri útoku zomreli len v Kyjeve štyria ľudia, desiatky ďalších bolo zranených. Ukrajinské letectvo neskôr oznámilo, že Rusi zaútočili 64 strelami a dronmi, pričom protivzdušná obrana ich 44 zničila.

Obyvatelia žijú v neustálom ohrození

Nezisková organizácia Action on Armed Violence, ktorá skúma ozbrojené násilie voči civilistom na celom svete, konštatovala, že od začiatku invázie v Kyjeve zomrelo alebo bolo zranených, len následkom výbušných zbraní, 723 civilistov. Celkovo sa podľa odhadu Action on Armed Violence od začiatku invázie počet zabitých a zranených civilistov na Ukrajine vyšplhal na vyše 19-tisíc (k 31. januáru 2024). Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) eviduje 9 701 civilných obetí a 17 748 zranených (k 24. septembru 2023). OHCHR však upozorňuje, že skutočné čísla sú pravdepodobne podstatne vyššie, keďže informácie z viacerých miest, kde prebiehali intenzívne bojové akcie, stále čakajú na potvrdenie. 

Podľa stránky air-alarms.in.ua, ktorá zhromažduje štatistiky protileteckých poplachov, bolo od začiatku invázie len v samotnom Kyjeve zaznamenaných 988 leteckých poplachov a dokopy bolo hlásených až 166 explózií (k 7. februáru 2024). Len za január bolo pritom (podľa dát zo 16. februára) hlásených 35 poplachov a 10 explózii, v decembri to bolo 37 poplachov a 9 explózií.

Podľa stránky kyiv.digital bolo v Kyjeve od 24. februára 2022 vyhlásených 978 poplachov a celková dĺžka týchto poplachov predstavovala 1147 hodín a 6 minút. Pri 712 dňoch vojny tak bol v priemere vyhlásený v Kyjeve poplach hodinu a pol každý deň (k 7. februáru 2024).

Snaha obyvateľov o normálny život

Je pravdou, že oproti prvým týždňom ruskej invázie, kedy sa ruské jednotky snažili dobyť práve metropolu Ukrajiny, sa obyvateľom Kyjeva podarilo vrátiť v niektorých oblastiach života do bežného fungovania.

Napriek tomu, že Kyjev ostáva pre Rusko primárnym cieľom, sa oproti začiatku invázie stala metropola bezpečnejším miestom, a to aj vďaka západnej protivzdušnej obrane. Rusko sa naďalej pokúša zaútočiť na ukrajinské hlavné mesto raketami a bezpilotnými lietadlami, ale robustná obrana tieto snahy veľmi sťažuje, čo dovoľuje obyvateľom aspoň čiastočne sa vrátiť k predchádzajúcemu spôsobu žitia.

Život v hlavnom meste vojnou zničenej Ukrajiny sa preto navonok môže zdať normálny. Ráno ľudia chodia do práce, ulice sú plné áut a bežným javom sú aj plné reštaurácie a bary. Už po roku od vypuknutia invázie boli takmer všetky prevádzky v meste opäť otvorené. Obyvatelia sa aj napriek vojne snažia príležitostne najesť v reštauráciách, aby podporili miestnych podnikateľov.

Ekonomická aktivita hlavného mesta sa postupne zvyšuje. Otvorené sú aj nákupné centrá, supermarkety, obchody, trhy, predajne áut, detské zábavné centrá alebo kultúrne inštitúcie. Aj v časoch vojny ďalej funguje na Ukrajine cestovný ruch.

Pokračujú aj vzdelávacie aktivity - školy a univerzity v meste sú opätovne otvorené a v prevádzke sú aj kyjevské materské školy. Do škôl sa vrátilo viac ako 90 % študentov, niektorí z nich navštevujú vyučovanie osobne, iní na diaľku. Pre návštevníkov sú otvorené najväčšie parky, múzea či Kyjevská zoologická záhrada.

Obnovená bola aj verejná doprava - metro funguje takmer na plnú kapacitu. Výrazný vplyv naň však majú náletové poplachy, pretože po zaznení sirény metro prestane jazdiť, keďže dve linky metra premávajú cez mosty pod holým nebom. Stanice metra pravidelne organizujú kurzy prvej pomoci. V bežnej prevádzke premávajú aj autobusy, trolejbusy a električky. Ak však počas cesty zaznie výstraha pred náletom, cestujúci musia opustiť vozidlo a ísť do najbližšieho prístrešku.

Mesto funguje vo vojnovom režime

Aj napriek tomu, že sa mesto stalo omnoho bezpečnejším, stále funguje vo vojnovom režime. Historické pamiatky sú pred náletmi chránené vrecami s pieskom, v meste sa nachádzajú zničené obytné budovy a niektorí ľudia jazdia na autách poškodených dierami po guľkách.

V Kyjeve navyše stále platí stanné právo, s ktorým je spojených viacero obmedzeni pre obyvateľov. V meste je nutné dodržiavať nočný zákaz vychádzania, obyvatelia tak nemôžu zo svojich príbytkov vychádzať od polnoci do piatej hodiny rannej. Muži v produktívnom veku nesmú opustiť krajinu, pretože môžu byť kedykoľvek povolaní na front.

Podľa neoficiálnych štatistík žilo v hlavnom meste Ukrajiny pred vypuknutím invázie asi 3,9 milióna ľudí, oficiálne to bolo v januári 2022 2,9 milióna (.pdf, str. 6). Na začiatku rozsiahlej invázie opustila Kyjev takmer polovica obyvateľstva. Mnoho obyvateľov sa po čase do mesta vrátilo. Podľa rôznych odhadov sa však nevrátilo 500-700 000 obyvateľov, značná časť z nich ostala v zahraničí.

Medzinárodná organizácia OSN pre migráciu vo svojej poslednej správe v septembri odhadla, že Kyjev a okolitý región v súčasnosti hostí takmer 600 000 vysídlených ľudí z iných častí Ukrajiny.

Záver

Video, ktoré ukazuje návrat obyvateľov Kyjeva k bežnému životu, nezobrazuje celú realitu života v hlavnom meste krajiny trpiacej vojenským konfliktom. Je síce pravdou, že vďaka ukrajinskej armáde a západnej protileteckej obrane sa život v hlavnom meste Ukrajiny v mnohých aspektoch vrátil do stavu pred ruskou inváziou, stále sa však nedá povedať, že jeho obyvatelia žijú normálny život.

Len niekoľko týždňov pred zverejnením videa čelil Kyjev spolu s ďalšími mestami najväčším leteckým útokom od začiatku vojny. Ruské bombardovania, ktoré prinášajú značné množstvo civilných obetí, sa opakujú aj niekoľkokrát do mesiaca. Pri leteckých útokoch je často poškodená aj kritická infraštruktúra, vďaka čomu sa obyvatelia ocitajú bez vody, elektriny a tepla. V dôsledku bombardovania prišlo mnoho ľudí o svoje domovy a majetok. Odhady nákladov na rekonštrukciu Ukrajiny sa pohybujú medzi 400 miliardami až 1 bilión dolárov.

V Kyjeve platí stanné právo, v nočných hodinách platí zákaz vychádzania a mužom v produktívnom veku hrozí, že budú povolaní na front. Obyvatelia čelia pravidelným leteckým poplachom, počas ktorých je obmedzená verejná doprava a ľuďom je odporúčané skryť sa do úkrytu alebo na bezpečné miesto v budove.

Množstvo obyvateľov po vypuknutí invázie mesto opustilo. Naopak množstvo obyvateľov z okolia sa kvôli bezpečnosti presunulo práve do hlavného mesta. V dôsledku týchto zmien žije množstvo obyvateľov Ukrajiny mimo svojho domova.

Video preto nezobrazuje celú realitu života v hlavnom meste Ukrajiny a nesprávne navodzuje dojem, že Kyjeva sa už vojna nedotýka. Video sme preto v rámci našej spolupráce so sociálnou sieťou Facebook označili pre chýbajúci kontext.

Zdroj fotografie: Main Directorate of the State Emergency Service of Ukraine in Kyiv/Wikimedia