Vlasť
Takže pán Bárdos, ako skutočne trošku, by som požiadal, lebo vy ste gorilie dieťa. Pani Bubeníková cez Fond národného majetku, cez Vás sa kradlo.
Podozrenia z úplatkov, ktoré spomína spis Gorila, sa týkajú aj ľudí spájaných s SMK. Hoci polícia vyšetruje prípad dlhé roky, zatiaľ nebol nikto právoplatne odsúdený. Neexistuje teda faktický základ pre tvrdenie, že „sa kradlo” - t.j. že bol spáchaný trestný čin. Tvrdenie Štefana Harabina preto hodnotíme ako nepravdivé. Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006 - teda v čase, keď bolo súčasťou vládnej koalície aj SMK. Ústavný súd v minulosti rozhodol, že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne. Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali, že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.” Medzi hlavné osoby, ktoré sa v spise či nahrávke spomínajú alebo v nich priamo vystupujú, patrí aj Anna Bubeníková. Okrem nej tiež Gabriel Palacka, Jirko Malchárek. Podľa denníka SME Gorila opisuje aj „spôsob, akým vraj chcela Penta vyplatiť Bubeníkovej úplatok.” Malo ísť o fiktívny obchod cez analýzy realitného trhu a predaj výrobnej haly v Medzilaborciach. Manžel Anny Bubeníkovej, ktorý mal podiel v dotknutej firme, odmietol, že malo ísť o legalizáciu úplatkov. V súvislosti s SMK sa v spise Gorila spomína aj Oszkár Világi. Ten mal podľa spisu ovplyvňovať rozhodovanie nominantov SMK vo FNM a inkasovať za to provízie. „Jedinou výnimkou bolo SMK, kde všetky peniaze dával Haščák vždy Világimu, ktorý mal dať niečo aj svojim funkcionárom na FNM (Haščák pripúšťa aj možnosť, že im nič nedal, ale vždy fungovali),” stojí v spise. „Nemôžem hovoriť konkrétne, ale napríklad aj ja vidím, že dotyční majú nárasty majetku, že urobili nenormálne dobré obchody, a aj pre mňa ako vyšetrovateľa, ktorý pozná naozaj detaily, je vysoko nepravdepodobné, že to je „náhoda“. Ale dokázať to, že to bola korupcia, v množstve prípadov neviem,” povedal v rozhovore pre DenníkN niekdajší šéf vyšetrovacieho tímu Gorila Marek Gajdoš. Podľa niekdajšieho šéfa vyšetrovateľov kauzy Gorila Lukáša Kyselicu bolo začatých 30 trestných stíhaní, z ktorých bolo 18 ukončených. Právoplatný rozsudok však zatiaľ nepadol v žiadnom z nich.