Je bežnou praxou, že rozhodnutia sudcov bývajú napadnuté protistranou a preskúmavané odvolacími alebo dovolacími súdmi. Preukázateľne sa to neraz stalo aj Štefanovi Harabinovi. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé.  Štefan Harabin sa stal sudcom v roku 1983, začínal na Okresnom súde Poprad. S niekoľkoročnými prestávkami súdil do roku 2019.  Približne 7 rokov bol sudcom na okresnom súde, asi tri roky na krajskom súde a asi 24 rokov na Najvyššom súde.  Napadnutie rozsudku jednou zo strán sporu znamená, že rozhodnutie sudcu alebo senátu preskúma súd vyššieho stupňa.  Zo samotnej existencie odvolacích súdov a zo štatistických výkazov slovenských sudcov vyplýva, že napadnutie rozsudkov a odvolanie sa na vyšší súd je bežnou praxou.  Preukázateľne sa to stalo aj Štefanovi Harabinovi. Napríklad: rozsudok jeho senátu z okresného súdu v prípade františkánskeho kňaza Bystríka Janíka sa dostal na krajský súd.  Podľa ÚPN ho vrátil kraj rozsudok Harabinovmu senátu s odôvodnením „podrobnejšie ozrejmiť rozsah vecí a peňazí, poskytnutých poškodenou obvinenému”. „Prokurátor sa odvolal a nadriadený odvolací súd vyslovil právny názor, že pána Bystríka Janíka treba odsúdiť, pretože je vinný z podvodu”, stálo na Harabinovom webe, keď tento kandidoval za prezidenta.  Vo februári 1986 Harabinov senát Janíka odsúdil na 28 mesiacov nepodmienečne.  Že boli viaceré rozhodnutia senátu, ktorého členom bol Štefan Harabin, preskúmavané odvolacím resp. dovolacím súdom, potvrdzuje aj jeho štatistický výkaz za rok 2016.