ĽSNS
ale je tam jasne vidieť také to ohýbanie toho zákona (o prokuratúre - pozn.), aby naozaj človek, ktorý možno už bol dopredu vybraným, len to možno nechce koalícia dopredu povedať, sa tým generálnym prokurátorom môže stať, veď spomeňme si napr. ten paragraf, ktorý hovorí o tom, že ktorý hovorí o tej bezúhonnosti kandidáta na generálneho prokurátora, ktorý zmenili tak, aby generálnym prokurátorom sa mohol stať aj človek, ktorý bol odsúdený za neúmyselný trestný čin, ktorý napríklad spáchal pán Daniel Lipšic
Tak ako doteraz, tak aj po novom sa generálnym prokurátorom bude môcť stať len človek, ktorý o.i. nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Táto podmienka sa nezmenila. Tvrdenie Martina Beluského preto hodnotíme ako nepravdivé. Koalícia OĽaNO, Sme rodina, Za ľudí a SaS zmenila zákon a rozšírila okruh ľudí, ktorí môžu kandidovať na generálneho prokurátora a ktorí môžu navrhovať kandidátov. Priamo do zákona o voľbe zároveň pridala vetu, že šéfom prokuratúry sa môže stať len niekto bezúhonný - a teda niekto, kto o.i. nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Tá istá podmienka však platila aj doteraz. Zákon, ktorý upravuje voľbu generálneho prokurátora, síce o jeho bezúhonnosti nehovoril. Generálnym prokurátorom sa však mohol stať len prokurátor - a na nich zákonodarca (rovnakú) podmienku bezúhonnosti už kladie. Keďže koalícia otvorila prístup k funkcii šéfa prokuratúry aj pre iné právnické povolania, bolo potrebné upraviť vztiahnuť podmienku bezúhonnosti aj na nich. Začiatkom mája 2020 označil Richard Sulík (SaS) Daniela Lipšica za jedno z kvalitných mien, ktoré by mohli byť v debate o funkciu generálneho prokurátora. Lipšic v reakcii na to uviedol, že nateraz nevidí dôvod rozmýšľať o kandidatúre a nerozmýšľa o zákulisných ťahoch. V minulosti bol právoplatne odsúdený za prečin usmrtenia - čo je jeden z nedbanlivostných (a teda neúmyselných) trestných činov. Podmienku bezúhonnosti teda spĺňal aj za doterajších pravidiel.