Slovensko je jednou z najzávislejších krajín na importoch ropy a plynu z Ruska, predchádzajúce vlády diverzifikovali len na prípad núdze, akou bola kríza v roku 2009. 

V reakcií na plynovú krízu v roku 2009 vláda na čele s Ficom prijala niekoľko opatrení. Zaviedli povinné zásoby na pokrytie bežnej spotreby plynu na minimálne 30 dní, zmenili manažment zásobníkov plynu, iniciovali projekty na vytvorenie reverzných tokov s cieľom diverzifikovať dovoz plynu. V roku 2009 bol vytvorený reverzný tok s Českou republikou, v roku 2010 s Rakúskom, v roku 2015 s Maďarskom a v roku 2018 bolo schválené vybudovanie prepojenie s Poľskom (.pdf, str. 7). Reverzné toky slúžia na prípad krízovej situácie, resp. stavu núdze (.pdf, str. 7). Neriešia zdroj plynu, ktorý stále pochádza z Ruska. V súčasnosti má Slovensko strategické zásoby ropy na štyri mesiace. 

V roku 2008 podpísal SPP s Gazpromom zmluvu na dodávku plynu na 20 rokov.

Viacero zdrojov (Euractiv, Sme) uvádza, že Slovensko z Ruska importuje dve tretiny ropy. Denník N uvádza, že “prakticky všetka ropa na Slovensku” je dovážaná z Ruska.

V prípade zemného plynu niekoľko zdrojov (Euractiv, Denník N, IEA pdf., str. 44) uvádza, že Slovensko dováža takmer 90 % (medzi 85 % - 87 %) z Ruskej federácie. Denník SME, odvolávajúc sa na dáta Eurostatu, hovorí o celkovej 94-percentnom podiele Ruska na importoch ropy a plynu, čo z nás robí najzávislejšou krajinou v Európe.

Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský, pre TASR vysvetlil: „Fyzicky je u nás dokonca 100 percent prepraveného plynu z Ruska, a to či už z Českej republiky Nordstream alebo z Ukrajiny, pričom plyn z ostatných zdrojov je dodávaný na báze zápočtov a swapov.”

Odborníci poukazujú na závislosť Slovenska od energií z Ruska, vrátane výrobných domácností, podnikov, či zdravotníctva. Na porovnanie, EÚ importuje z Ruska približne jednu štvrtinu ropy a 40 - 45 % plynu. Poľsko v roku 2020 začalo výstavbu plynovodu do Nórska, vďaka ktorému dosiahne nižšiu závislosť od Gazpromu.