Gyimesi vytvára dojem, že ak by Slovensko vyjednalo výnimku embarga ruskej ropy Európskej únie, mohol by Slovnaft počas 36 mesiacov naďalej zarábať na rozdiele ceny ropy Brent a Ural. Výnimka na dovoz ropy ropovodom Družba pre Slovensko, Maďarsko, Česko a Bulharsko je však časovo neobmedzená, problém spočíva v obmedzení exportu. Slovnaft dnes predáva 60 percent svojej produkcie na slovenský a český trh, podľa aktuálnych výnimiek v tom môže pokračovať ešte 18 mesiacov. Zvyšných 40 percent produkcie smeruje do krajín mimo Slovenska a Českej republiky, pre ktoré začne o 8 mesiacov platiť embargo. Výnimka na dovoz ropy by teda neviedla k zisku Slovnaftu 2,3 miliardy eur, výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Jednanie na summite EÚ viedol Eduard Heger, nie Richard Sulík.

Slovnaft momentálne profituje vďaka dovozu ruskej ropy Urals, ktorá sa po začiatku vojny na Ukrajine predáva výrazne lacnejšie, ako ropa Brent. Kým pred vojnou bola ropa Urals v porovnaní so zmesou Brent lacnejšia o dva doláre na barel, v súčasnosti je to okolo 35 dolárov. Minister financií Igor Matovič uviedol, že Slovnaft na rozdiele zarába približne 100-tisíc eur mesačne, čo chcel využiť pri návrhu dane.

Spracovanú ruskú ropu a ropné produkty môže Slovnaft vyvážať na zahraničné trhy iba do februára 2023. Výnimku tvorí Česká republika, do ktorej môže exportovať ropné produkty až do konca roka 2023. 

Od januára 2024 tak môže dodávať ropu a ropné produkty dovezené z územia Ruska iba na slovenský trh.

Táto skutočnosť ovplyvňuje výrobné a exportné kapacity Slovnaftu. Dodávky na slovenský a český trh tvoria 60 % produkcie slovenskej rafinérie, preto po februári 2023 klesne jeho odbyt o 40 %. 

Za výslednú podobu dohody o embargu na ruskú ropu navyše nie je zodpovedný Richard Sulík. Rozhodnutie totiž padlo počas samitu lídrov členských krajín Európskej únie, na ktorom Slovensko zastupoval premiér Heger. Po samite nasledovala mediálna výmena medzi Sulíkom a Hegerom.

Premiér v tomto prípade nadväzoval na rokovania rezortných ministrov. Ministerstvo hospodárstva pôvodne presadzovalo trojročné prechodné obdobie. Konečná vyrokovaná výnimka teda záležala na dohode premiéra s lídrami ostatných európskych krajín.

„Všetky krajiny jasne deklarovali a rozhodli, že po ôsmich mesiacoch nechcú produkty z ruskej ropy. Darmo by som vyrokoval výnimku aj na 50 rokov, keď všetky krajiny nechcú produkty z ropy,“ vyjadril sa Heger.