Blaha hrubo zavádza, keď vytvára paralelu medzi Mníchovskou dohodou a európskym summitom ministrov hospodárstva, na ktorom sa riešili následky energetickej krízy.  

Európske mocnosti (Francúzsko, Taliansko, Nemecko a Veľká Británia) v roku 1938 v Mníchove spoločne rozhodli bez účasti zástupcov Československej republiky (ČSR) o tom, že sa ČSR musí vzdať pohraničných území obývanými Nemcami, čím narušili územnú celistvosť tejto krajiny. Na rozdiel od Mníchovskej dohody dnes Slovenská republika spolurozhoduje o záveroch rokovaní Rady EÚ. V Bruseli sa minulý týždeň rokovalo o prerozdelení financií a efektívej pomoci štátom, domácnostiam aj podnikom. Nie o vzdaní sa časti územia, ako tomu bolo v roku 1938, na ktorom bola navyše obranná línia opevnení, ktorú Československo nemohlo využiť, keď Hitler 15. marca 1939 obsadil zvyšok Československa.

V Rade EÚ sa pri návrhoch Európskej Komisie hlasuje kvalifikovanou väčšinou. Pri tomto type hlasovania musia byť splnené dve podmienky. V prvom rade musí za návrh zahlasovať 55 % členských štátov, čo v praxi znamená minimálne 15 z 27 členských štátov. Zároveň musia návrh podporiť štáty, ktoré zastupujú najmenej 65 % celkového počtu obyvateľov EÚ​​. 

Slovenský premiér Eduard Heger presadzoval, aby daň z neprimeraných ziskov bola prerozdelená medzi členské krajiny podľa ich počtu obyvateľov. Taký návrh by Slovensku priniesol 1,5 miliardy eur, zatiaľ čo aktuálna úprava nám získa len 115 miliónov. 

Slovensko so schváleným návrhom Rady EÚ nesúhlasilo. Slovenské elektrárne totiž predali elektrinu na roky dopredu za lacné ceny, a nadmerné zisky, ktoré mali byť podľa EK zdanené, sa nás tým pádom netýkajú, teda len v prípade, že cena presiahne 180 eur za megawatthodinu. Bratislava žiadala, aby sa zdanili aj obchodníci, ktorí túto elektrinu lacno nakúpili.Tieto peniaze by sa následne rozdelili medzi krajiny podľa ich spotreby. Predloha nepočíta s celoeurópskym prerozdelením týchto ziskov, tak ako Heger požadoval, ale len s dobrovoľnými dohodami medzi štátmi, ktoré majú byť uzavreté neskôr. 

Nie je navyše pravdou, že by sa v tomto rozhodovaní veľké štáty EÚ spojili proti malým: zastropovanie cien plynu, ktoré Slovensko na summite chcelo presadiť, podporuje spolu s ním ďalších 14 krajín vrátane Francúzska a Talianska, teda rozhodne nejde len o malé krajiny. O tejto možnosti sa naďalej rokuje. 

Zásadný rozdiel tu je však možnosť vyjadriť svoj názor, nesúhlasiť a navrhnúť alternatívne riešenia v rámci daného orgánu (Rada EÚ), ktorý o výslednej dohode rozhoduje. Predmetom diskusie v Rade EÚ je spôsob, akým sa budú zdroje rozdeľovať a ako zastropovať ceny, nie o odstúpení nášho územia a znefunkčnení obranyschopnosti. Je preto zavádzajúce porovnávať dnešok s tragickou situáciou Mníchovskej dohody, kedy západné mocnosti spolu s Hitlerom a Mussolinim rozhodli o ČSR spôsobom „o nás bez nás” v otázke našej suverenity.