Sankcie Západu a Európskej únie majú negatívny efekt na ruskú ekonomiku aj napriek tomu, že Rusko nezverejňuje všetky ekonomické ukazatele, alebo sú oprávnené dôvody na ich spochybňovanie. Pokles je evidentný v mnohých oblastiach ekonomiky s výnimkou exportu komodít, kde má Rusko vyššie príjmy kvôli stúpajúcim cenám. Sankcie síce ekonomicky ubližujú aj krajinám EÚ vrátane Slovenska, rozhodne však nie viac, ako Rusku, ktorého ekonomika bude podľa MMF tento aj budúci rok klesať na rozdiel od Slovenska či EÚ, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Po ruskej invázii na Ukrajinu prijala Európska únia niekoľko balíkov sankcií voči Ruskej federácii, aby nefinancovala vojenské výpady Ruska do susedných štátov a motivovala Rusko k ukončeniu vojny. Majú mať dlhodobý charakter a následky sa dostavia v dlhšom časovom horizonte. 

Ruské autority prestali zverejňovať štatistiky týkajúce ekonomickej situácie. Nie sú dostupné ani štatistiky zverejňované ruskou centrálnou bankou o ruských medzinárodných rezervách a vláda odporúča spoločnostiam zdržať sa zverejňovania finančných správ do konca roku 2022. Akékoľvek hodnotenie vplyvu sankcií tak musí brať do úvahy tieto obmedzenia. 

Avšak dopady sa prejavujú aj napriek snahám Ruska nezverejňovať štatistiky súvisiace s vývojom ruskej ekonomiky. Globsec identifikoval dopad sankcií hlavne v oblasti vývozu, dovozu, poklesu životnej úrovne, zníženie profitu z vývozu plynu a ropy a negatívne efekty umelého posilovania rubľa. Vedci z univerzity Yale hodnotia vplyv sankcií ešte vážnejšie, bez zrušenia sankcií bude podľa nich veľmi ťažké stav ekonomiky zlepšiť. Predikcie na rok 2022 počítajú s pádom ruského HDP o 6 až 8 percentuálnych bodov taktiež ruský import z EÚ klesol o viac ako 50 %. Celkové príjmy z predaja ropy a plynu stúpajú, pretože zatiaľčo klesá ich objem, prudko stúpajú ceny. Ruskú ekonomiku to však robí ešte závislejšou na svetových trhoch týchto komodít. Šéfka Ruskej centrálnej Banky Elvira Nabuillinna priznala, že narušenie dlhodobých ekonomických vzťahov bude mať negatívny vplyv.

Medzinárodný menový fond (MMF) napríklad predpokladá prepad ruskej ekonomiky o 6 % v roku 2022, zatiaľčo na Slovensku očakáva rast o 2,6 % a v Nemecku rast 1,2 %. Pôvodný odhad MMF z apríla bol dramatickejší, Rusku predpovedal prepad ekonomiky až o 8,5 percenta, v júli 2022 svoju predpoveď zmiernil. Predpoveď poklesu ekonomiky na rok 2023 však zhoršil z 2,3 na 3,5 %.

V konkrétnych odvetviach vidno vplyv sankcií jednoznačnejšie: podľa výskumu univerzity Yale z Ruska odišli firmy, ktoré tvorili až 40 % HDP. V niektorých oblastiach ekonomiky došlo k úplnému zastaveniu a Rusko nemá možnosť opäť získať firmy, produkty ani ľudí, ktorí ich vyrábali. 

Globsec upozorňuje aj na dáta Rosstatu, ktorý informoval v máji 2022 o znížení výroby v niektorých sektoroch: napríklad výroba optických káblov sa znížila o 81 %, minibusov o 77 % či lokomotív o 63 %, chladničiek a mrazniček o 58 %. Jedná sa o odvetvia priemyslu, ktoré sú závislé na západných technológiách a know-how. Predaj áut klesol o 83 %. Kľúčové sú sankcie tiež v oblasti technológií, ktoré Rusko potrebuje pre vojenský sektor a zbrojenie. Analytici sa však zhodujú, že sankcie samotné nestačia na cieľ prinútiť Rusko zastaviť vojenskú agresiu. 

Na druhej strane členské štáty EÚ tiež pociťujú negatívne dôsledky sankcií, najmä v cenách energií a potravín, s čím súvisí spomalenie ekonomického rastu. Podľa Európskej Centrálnej Banky miera negatívnych následkov by mala z dlhodobého hľadiska ustupovať, čo však závisí od dĺžky a intenzity vojny na Ukrajine. Jedným z následkov sankcií je aj prehĺbenie energetickej krízy, tú sa však Európska únia aj jednotlivé krajiny snažia zmierňovať.

Rusko na západné sankcie reagovalo preorientovaním sa na východný trh, avšak obchodné vzťahy s Indiou a Čínou plne nenahradia dlhodobo budovaný export do Európy. V auguste 2022 Rusko pálilo plyn na hranici s Fínskom, keďže ho nedokázalo predať.

Čast výroku o tom, že Slovensko hlasovalo za sankcie, je pravdivá.

Hoci presné posúdenie vplyvu sankcií na ekonomiku Ruska a Európskej únie je zložité, z dostupných dát sa jednoznačne nedá konštatovať, že neubližujú Rusku, ale ubližujú Slovensku, ako to tvrdí Ľuboš Blaha.