Opozičné strany v auguste tohto roku priniesli prezidentke 406-tisíc podpisov ľudí za vyhlásenie referenda, ktorého cieľom by boli predčasné voľby. Experti na ústavné právo pritom vopred upozorňovali, že prinajmenšom jedna z dvoch otázok je v rozpore s minuloročným výrokom Ústavného súdu. Prezidentka sa preto obrátila na Ústavný súd, no iba s jednou otázkou, o ktorej ústavnosti má pochybnosti. Referendum vyhlási s druhou otázkou a prípadne aj s prvou, ak ju Ústavný súd schváli, tvrdenie, že zmarila referendum, je preto nepravdivé.

Predmetné navrhované referendum pozostáva z týchto otázok: 

1. Súhlasíte s tým, že vláda Slovenskej republiky má bezodkladne podať demisiu?

2. Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky?

Podľa Ústavy SR prezident SR nemá právomoc odmietnuť vyhlásenie referenda, ak žiadosť o vypísanie spĺňa všetky ústavné náležitosti. Ústava dáva prezidentovi možnosť pred vyhlásením referenda podať návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Ústavný súd následne rozhodne, či je dané referendum možné vypísať. 

Podľa Vincenta Bujňáka z katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK v Bratislave mala prezidentka v tomto prípade dokonca právnu povinnosť obrátiť sa na Ústavný súd, v súvislosti s minulým nálezom Ústavného súdu o skrátení volebného obdobia z roku 2021, podľa ktorého referendová otázka o skrátení volebného obdobia musí smerovať k vytvoreniu všeobecného pravidla, nie jednorazového použitia, ako to je v spornej, prvej otázke.

Marenie referenda je trestný čin, ktorý má v Trestnom zákone jasnú definíciu a skutkové náležitosti. Prezidenta by bolo z marenia referenda možné obviniť v prípade, porušenia ústavných povinností.  Z trestného činu marenia referenda bol v minulosti obvinený napríklad bývalý minister vnútra Gustáv Krajči. 

Prezidentka sa navyše vyjadrila, že referendum vypíše a počet otázok bude závisieť od rozhodnutia Ústavného súdu. Prvú otázku dá posúdiť na Ústavnom súde. Ak potvrdí, že je ústavná, prezidentka vyhlási referendum s oboma otázkami. 

V neposlednom rade nie úplne jasné ani to, že by toto referendum prinieslo riešenie vládnej krízy. Podľa Bujňáka po schválení referenda ešte automaticky nedošlo k vyhláseniu nových parlamentných volieb, pretože žiadna z otázok neskracuje volebné obdobie súčasnej NR SR.