Porovnávanie fluktuácie zamestnanosti počas pandémie a veľkej európskej hospodárskej krízy, ktoré spomína Remišová vo výroku, je fakticky viac či menej pravdivé. 

Reštrikcie, ktoré vykonala súčasná vláda počas covidu viedli k tomu, že evidovaná nezamestnanosť sa udržala na približne 6 %, počas krízy samotnej však stúpla na 8 %. Nezamestnanosť teda počas krízy stúpala aj u súčasnej vlády, no mala  “šťastnejší koniec”. 

Vývoj nezamestnanosti od začiatku pandémie takto spracovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

Kríza, ktorá sa prehnala Európou v roku 2008 až 2010 mala na nezamestnanosť u nás väčší dopad. Podľa ÚPSVaR nezamestnanosť  stúpla o celé 4 % a v ďalších rokoch ďalej stúpala. Za spomínané roky sa počet nepracujúcich zvýšil z približne 270 000 na 400 000, evidovaná nezamestnanosť sa podľa ÚPSVaR pohybovala v rozmedzí 8-12%.  

Mierne odlišné čísla nezamestnanosti poskytuje Eurostat či Štatistický úrad. Ten zaznamenal v danom období percentuálny nárast  o 5 %, pričom najvyššiu nezamestnanosť na úrovni 14% evidoval v roku 2010.