Slovensko v reakcii na energetickú krízu navrhlo zdaniť zisky výrobcov a obchodníkov s energiami na celoeurópskej úrovni a tieto dane rozdeliť medzi štáty. Podľa odhadov sme mohli takýmto prerozdelenim získať až 1,5 miliardy eur, tieto návrhy však neboli prijaté. Otvorená ostala však možnosť bilaterálne sa dohodnúť s konkrétnymi štátmi. Eduard Heger v rozhovore pre Financial Times povedal, že slovenská ekonomika bude v riziku kolapsu, pokiaľ Európska únia nepristúpi k takémuto prerozdeleniu ziskov, vo vyjadreniach pre domáce média však volil o niečo miernejšie slová. Aj keď nehovoril o raji, jeho vystúpenia vyvolávali dojem pokojnejšej situácie, výrok hodnotíme ako pravdivý.

28. septembra 2022 sa Eduard Heger vyjadril pre Financial Times, že slovenská ekonomika je v riziku kolapsu z dôvodu vysokých cien elektrickej energie. Podľa Hegera je potrebné rozdeliť výnosy z plánovanej mimoriadnej dani z nadmerných ziskov elektrární majú byť rozdelené rovnomerne v krajinách EÚ pričom výška výnosu je odhadovaná na 140 miliárd eur. Ak sa táto čiastka rozdelí rovnomerne Slovensko by mohlo dostať okolo 1,5 miliardy eur. Okrem tejto čiastky, Heger pripomenul, že Slovensko potrebuje aby Brusel spustil nevyužité fondy na podporu regionálneho rastu vo výške 5 miliárd eur, ktoré možno použiť na zníženie platieb za energiu pre podniky. V opačnom prípade budú slovenské podniky zatvárať a môže skolabovať celá ekonomika. 

V slovenských médiách sa Eduard Heger už nevyjadruje tak alarmisticky ako pre Financial Times. 1. októbra 2022 pre Sobotné dialógy povedal, že na Slovensku riešenia sú, ale dotknú sa všetkých v zahraničí. Taktiež sa vyjadril o možnej dohode s Nemeckom, kedy by sa časť zisku z mimoriadnej dane poslala na Slovensko. Avšak nepoužil také silné slová ako “kolaps slovenskej ekonomiky”. Ďalšou z možností je podľa premiéra aj znárodnenie elektrickej energie. Táto možnosť nie je solidárnym riešením pre EÚ, čo priznal aj sám Heger. Podobne mierne slová volil premiér Heger na svojom brífingu, kde  hovoril o tom, že máme pripravený aj plán B  v podobe znárodnenia elektriny vyrobenej na Slovensku. O pláne B hovoril aj na po rokovaní vlády 21. septembra. Premiér vyjadril želanie, že túto alternatívu nebude nutné použiť, ale ak by to potrebné bolo sme na to pripravený. Zdôraznil, že v takom prípade budeme vedieť pomôcť nielen domácnostiam, ale aj firmám z hľadiska garantovanej ceny. 

Slovenské riešenie, zdaniť zisky výrobcov a obchodníkov s energiami a tieto dane rozdeliť medzi štáty, však nebolo nakoniec prijaté. Riešenie, ktoré prijala Rada EÚ je pre Slovensko nevýhodné, keďže naše elektrárne predali u nás vyrobenú elektrinu za menej ako je stanovený limit. Schválené opatrenia však umožnujú individuálne sa dohodnúť s krajinami, ktoré od nás kúpili lacnú elektrinu, aby nám nadmerný zisk poslali naspäť. Najčastejšie spomínanými krajinami na takúto dohodu sú najmä Nemecko a Česko, ktoré najčastejšie kupujú energiu zo Slovenska.