Zmena zdola
Áno, aj strana Smer kedysi mala slogan, že nesmieme vypadnúť z jadra Európskej únie, ani nie, že z Európskej únii.
Počas debát o jadre EÚ a o viacrýchlostnej Európe sa vtedajší premiér Robert Fico zo strany Smer-SD viackrát vyjadril jasne v prospech vstupu Slovenska do prípadného jadra EÚ a preto výrok hodnotíme ako pravdivý.
Slovenský politický diskurz v roku 2017 o „jadre Európskej únie“ a či doň máme patriť sa rozšíril z Bruselu. Debatu odštartovala Biela kniha Európskej komisie o budúcnosti Európy z marca 2017, kde sa medzi piatimi možnými scenármi objavila aj možnosť tzv. „viacrýchlostnej“ Európy (Scenár č. 3: „Tí, ktorí chcú, robia viac“). To by znamenalo vytváranie koalícií krajín ochotných sa hlbšie integrovať v citlivých oblastiach ako sú obrana, vnútorná bezpečnosť, daňová politika či sociálne zabezpečenie. Podobný mechanizmus už existuje vo forme inštitútu posilnenej spolupráce (podľa článku 20 Zmluvy o EÚ). Podľa politológa Jozefa Bátoru to však mohlo znamenať aj vytvorenie federácie a spoločných štruktúr vládnutia.
Fico sa vyjadril, že je životným záujmom, aby sa Slovenská republika dostala do jadra EÚ a v ňom aj ostala. Povedal tiež, že: „pre Slovensko neexistuje iná alternatíva ako byť súčasťou integračného jadra Európskej únie a tak byť aj pri kreovaní jej politík a v centre rozhodovacích procesov.“
Zároveň o oficiálnej línií SR vyhlásil, že „sme za prehlbovanie európskej integrácie.” Na kritiku vtedajšieho europoslanca za stranu SaS Richarda Sulíka, že jadro EÚ bude pre Slovensko znamenať stratu komparatívnej výhody a vyššiu hrozbu terorizmu, Fico reagoval tým, že pre Slovensko existujú dve možnosti: „Buď teda bude v tej najvyššej rýchlosti, bude v jadre, bude spolupracovať s tými najlepšími krajinami, buď teda nasadneme do toho rýchlika, do toho expresu, ktorý ja nazývam integračný expres, alebo jednoducho budeme v depe odstavení na druhej koľaji.“
Slogan síce strana v pravom zmysle slova nepoužívala, avšak presadzovala ho cez vyjadrenia svojich predstaviteľov, vrátane vtedajšieho ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, eurokomisára Maroša Šefčoviča, či, opakovane, premiéra Fica.