Ukrajina najlepšie výsledky v hodnotení demokracie zaznamenávala do roku 2010. S nástupom prezidenta Janukovyča začala v rebríčkoch klesať, dôsledkom čoho bola zaradená medzi takzvané hybridné režimy. Je teda pravdou, že dnes sa Ukrajina nachádza medzi hybridnými režimami, tam však bola zaradená už niekoľko rokov pred Majdanom. Výrok Eduarda Chmelára, ktorý vyvoláva dojem, že medzi hybridné režimy bola zaradená až po roku 2014, preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Podľa Democracy Indexu sa Ukrajina prepadla po roku 2010 medzi „hybridné režimy”, dovtedy patrila medzi „demokracie s chybami (flawed democracies)”, a udržala si podobné hodnotenie. Najnižšie hodnotenie dosiahla v roku 2014 a 2022. 

Výsledky Ukrajiny podľa Democracy Index 2022 (.pdf, s. 15):

Ukrajina je podľa viacerých rebríčkov demokracie dlhodobo zaraďovaná medzi takzvané „hybridné režimy”. Jedným z príkladov je organizácia Freedom House, ktorá na základe vybraných premenných každoročne meria mieru demokracie vo svete. Tá v roku 2022 označila Ukrajinu za „prechodný alebo hybridný režim“. Krajina na ich škále Democracy Index v roku 2021 získala 39 bodov zo 100. 

Podľa analýz Freedom House bola Ukrajina hybridným režimom aj pred Majdanom. V roku 2012 dosiahla skóre 4,86 na škále od 1 po 7, pričom 1 predstavuje najvyššiu úroveň demokratického pokroku. Organizácia zároveň zistila, že v Ukrajine bolo do tohto roku prítomné „rastúce autoritárstvo” (.pdf, str. 3). V roku 2013 bolo spomínané skóre ešte horšie, a to 4,93. Zároveň v tom istom roku krajina na škále Democracy Index dosiahla len 35 bodov zo 100, čo je menej ako v roku 2021. 

Podobné bolo aj hodnotenie Ukrajiny v rebríčku Democracy Index týždenníku The Economist. Najlepšie výsledky dosahovala Ukrajina v roku 2010 (.pdf, str. 17), kedy patrila medzi takzvané „demokracie s chybami”. V tom istom roku bol do prezidentského úradu zvolený Viktor Janukovyč, ktorý si moc upevňoval aj autoritárskymi praktikami. Od roku 2011 Ukrajine „skóre demokracie” klesalo. Ukrajina sa teda medzi hybridné režimy dostala za vlády Janukovyča, proti ktorého vláde boli mierené protesty na Majdane, a z tejto kategórie sa jej odvtedy nepodarilo dostať.

Politológovia tiež hovoria o stabilnom demokratickom progrese v krajine, ktorého súčasťou je aj integrácia do západných medzinárodných organizácií. Medzinárodné pozorovateľské misie považujú posledné zmeny moci na Ukrajine, konkrétne parlamentné a prezidentské voľby v roku 2019 a komunálne voľby v roku 2020, za prejav pokroku. 

Eduard Chmelár sa pre Demagóg.sk 15. marca 2023 vyjadril nasledovne:

„V tomto prípade asi došlo k nedorozumeniu, pretože ja som netvrdil, že Ukrajina nebola hybridným režimom aj predtým, dokonca ani to, že za Janukovyča bola demokratická a za Zelenského autokratická, ale na výroku, že bola demokratickejšia pred Majdanom ako dnes, trvám a dokladám to nasledujúcimi údajmi.” 

Chmelár dopĺňa odkazy na jednotlivé reporty Democracy Index a umiestnenia Ukrajiny v rebríčku: 2010 (67. miesto), 2011  (79. miesto, Chmelár nesprávne uvádza, že v tomto roku ešte bola Ukrajina zaradená medzi chybné demokracie, pri skóre pod 6 bodov už však spadla medzi hybridné režimy), 2012 (80. miesto), 2013 (85. miesto), 2014 (92. miesto), 2015 (88. miesto), 2016 (86. miesto), 2017 (83. miesto), 2018 (84. miesto), 2019 (78. miesto), 2020 (79. miesto), 2021 (86. miesto), 2022 (87. miesto).

„Z uvedeného vyplýva, že svoje najlepšie časy mala ukrajinská demokracie nielen pred Majdanom (2010) a najhoršie počas Majdanu (2014), ale že posledné tri roky sústavne klesá, čo je evidentne zapríčinené nielen vojnou, ale čoraz represívnejším režimom, ktorého metódy som vydokladoval tu.“