Podľa pôvodnej ústavy Ukrajiny platnej v roku 2014 bolo možné prezidenta odvolať v prípade vlastizrady alebo trestného činu, nie referendom, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Časť výroku o tom, či bol Viktor Janukovič zosadený v rozpore s pôvodnou ústavou, nehodnotíme, keďže je to právny názor, uvádzame však k nemu kontext.

V januári a februári 2014 sa v Kyjeve a ďalších mestách Ukrajiny konali protesty, ktoré sa postupne vyvinuli do politickej krízy. Protestujúci žiadali okrem iného aj odstúpenie vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča. Jedným z hlavných dôvodov bol nesúhlas s rozhodnutím odmietnuť podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou a namiesto toho uzavrieť dohodu o hospodárskej spolupráci s Ruskom, čo išlo proti väčšinovému názoru obyvateľstva. Ďalším dôvodom protestov bol Janukovyčov autoritársky štýl vládnutia snahy o konsolidáciu moci či podpora oligarchických skupín.  

Protesty sa rýchlo rozšírili a tisíce ľudí demonštrovali na námestiach po celej krajine. Demonštrácie sa často konali v pokojnej atmosfére, ale niektoré stretnutia sa zmenili na násilné konfrontácie medzi občanmi a políciou. 

Janukovyč v reakcii na rastúce nepokoje, ktoré boli namierené najmä voči jeho vláde, opustil svoju kanceláriu v Kyjeve a odletel do Ruska. Napätú situáciu v krajine súvisiacu s rozsiahlymi protestmi, označil, ako štátny prevrat. 

Verchovna rada Ukrajiny (ukrajinský parlament) preto prijala rezolúciu, podľa ktorej sa Janukovyč vzdal výkonu svojich ústavných povinností. V uznesení sa uvádzalo, že vzhľadom na to, že Janukovyč si protiústavne prestal plniť svoje prezidentské povinnosti, Rada vyhlásila predčasné prezidentské voľby. 

Otázka ústavnosti tohto kroku ostáva predmetom odborných diskusií, túto časť výroku preto považujeme za právny názor a nehodnotíme. Viacerí odborníci na právo a problematiku Ukajiny (napríklad Maria Popova, Taras Kuzio či Aleksander Pronkiewicz a Oleh Krykawskyj) sa zhodujú, že prijaté ustanovenie bolo prijaté v súlade s platnými právnymi predpismi. Toto uznesenie malo byť legálne na základe článkov Ústavy 85/7, 91 a 88/3.

V pôvodnej ukrajinskej ústave bol postup odvolania prezidenta regulovaný článkom 111. Tento článok však nespomína možnosť zosadenie prezidenta v ľudovom referende, ale iba v prípade vlastizrady alebo iného trestného činu. 

Vyjadrenie Eduarda Chmelára pre Demagóg.sk z 15. marca 2023:

„V tomto prípade uznávam, že došlo z mojej strany čiastočne k mylnému výkladu, pretože o zosadení referendom sa v ústave nič nehovorí. Trvám však na tom, že Janukovyč bol zosadený v rozpore s vtedajšou ústavou, ktorá v článku 108 určuje, že právomoci prezidenta Ukrajiny zanikajú pred uplynutím jeho funkčného obdobia v prípadoch: rezignácie; neschopnosti vykonávať svoje právomoci zo zdravotných dôvodov; odvolania z funkcie postupom impeachmentu; smrti. Článok 111 odôvodňujúci impeachment nemohol byť použitý, pretože prezidenta Ukrajiny môže odvolať z funkcie Najvyššia rada Ukrajiny iba v prípade, že sa dopustí štátnej zrady alebo iného trestného činu. V rezolúcii Verchovnej rady sa však hovorí, že Janukovyč sa vzdal výkonu svojich ústavných povinností, čo však nie je pravda a on sám to poprel. Nemôžete hlavu štátu vyhnať zo sídla, vyhrážať sa mu smrťou a tvrdiť, že sa vzdal funkcie. To sme tu naposledy mali za Mečiara pri protiústavnom zbavení mandátu poslanca Františka Gauliedera, a toto je ešte horšie, lebo tu bolo použité násilie a zastrašovanie voči legálne a legitímne zvolenej hlave štátu, ktorá neopustila svoj úrad dobrovoľne. Podčiarknuté sčítané, Verchovna rada na takýto krok „na hulváta“ nemala nijaké právo a je to hrubé porušenie všetkých demokratických princípov.”