Rusi posielanie zbraní na Ukrajinu opätovne označovali ako nepriateľský akt a dôvod na eskaláciu konfliktu, zároveň pri viacerých príležitostiach naznačovali hrozbu jadrovým útokom alebo jadrovej vojny, ak sa do konfliktu zapojí NATO. Výrok preto vzhľadom na duch povedaného hodnotíme ako pravdivý. 

Rusko je jednou z deviatich krajín sveta, ktoré vlastnia jadrové zbrane. Ruský prezident Putin nariadil uviesť jadrové sily do pohotovosti len pár dní po začatí invázie - 28. februára 2022 -  ako priamu odpoveď na sankcie západných štátov a údajné „agresívne vyjadrenia štátov NATO.“

Protitankové strely Javelin boli jedny z prvých dodávok zbraní, ktoré poslali členské štáty NATO Ukrajine. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov po dodávkach mnohých západných zbraní označil jadrovú hrozbu za vysokú: podľa agentúry Reuters „varoval Západ, aby nepodceňoval zvýšené riziko jadrového konfliktu o Ukrajinu a povedal, že dodávky zbraní od štátov NATO Kyjevu vníma ako „de facto” angažovanie sa v proxy vojne s Ruskom.”

Pri dodávke slovenského protiraketového systému S-300 Rusko ohlásilo zámer zaútočiť na tento systém, avšak nenaznačovalo priamo jadrové zbrane.

Počas diskusií o nových balíkoch pomoci a možných dodávkach tankov na Ukrajinu sa predseda ruskej Štátnej dumy Vjačeslav Volodin vyjadril, že takáto podpora vedie svet do „strašnej vojny“ a „Rusko na ňu odpovie odvetnými útokmi s ešte silnejšími zbraňami.“

Ruské verejnoprávne média a propaganda použitie jadrových zbraní proti západným krajinám obhajovali a navrhovali nielen proti európskym spojencom, ale vo februári 2023 aj proti USA.

V apríli 2022 otestovali Rusi medzikontinentálnu raketu a 23. februára 2023 oznámil Putin zámer posilniť ruský jadrový arzenál.  

Jadrová zbraň vo vojne doteraz použitá nebola.