Podporu ĽSNS priznal Alexander Usovskij, neskôr ju aj poprel. Zdroje údajne pochádzali od Konstanitina Malofejeva. Iný dôkaz tohto prepojenia neexistuje, nenašla ho ani NAKA pri vyšetrovaní. Výrok označujeme ako nepravdivý.

Konstantin Malofejev je ruský oligarcha spájaný s Kremľom, od ktorého mal údajne bieloruský podnikateľ Alexander Usovskij dostávať peniaze na financovanie protestov a hnutí proti Západu a Severoatlantickej aliancie (NATO) v krajinách strednej Európy. Vyplynulo to z e-mailov, ktoré zverejnili v roku 2017 ukrajinskí hackeri. O priamom prepojení Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) a Usovského ale dôkaz neexistuje a Národná kriminálna agentúra (NAKA) po vyšetrovaní nepotvrdila podozrenia zo zahraničného financovania strany. Konstantin Malofejev sa verejne nevyjadril ku Kotlebovi alebo financovaní jeho strany. Prepojenie však potvrdil Alexander Usovskij, ktorý v rozhovore pre Zweites Deutsches Fernsehen (ZDF) povedal, že z Malofeevových peňazí podporoval aj Kotlebovu stranu.

Z e-mailovej komunikácie, ktorú zverejnila ZDF, vyplýva, že Malofejev poskytol minimálne 100 000 eur bieloruskému podnikateľovi Alexandrovi Usovskému. Ten peniaze potom preposielal spriazneným aktivistom a politikom a stranám v krajinách V4, medzi ktorými mala byť aj Kotlebova ĽSNS.

Podľa vyjadrení investigatívneho novinára z projektu Bellingcat mal dokonca Usovskij pre Kotlebu žiadať od predstaviteľov ruského parlamentu špecifickú sumu peňazí na zorganizovanie referenda proti NATO. V podobnom časovom období, ako boli zverejnené tieto informácie, ĽSNS skutočne zbierala podpisy za referendum o vystúpení z EÚ a NATO.

Usovskij v minulosti na otázky slovenských médií odpovedal, že vníma aktivity Kotlebovej strany „veľmi pozitívne”, a „podporuje myšlienku Mariana Kotlebu na vystúpenie Slovenska z NATO.” Pre spomínanú ZDF sa dokonca vyjadril, že z Malofeevových peňazí podporoval aj Kotlebovu stranu.

Na otázky New York Times Usovskij potvrdil, že jeho počítač bol hacknutý a nespochybnil ani autenticitu uniknutých e-mailov. Neskôr však pre Hospodárske noviny poprel, že by bol s kotlebovcami v kontakte.

Polícia nakoniec podozrenie zo zakázaného financovania extrémistickej strany ĽSNS zo zahraničia nepotvrdila.  NAKA, v novembri 2017 ukončila vyšetrovanie prípadu s tým, že nebol zistený dôvod na spracovanie návrhu na začatie trestného stíhania.

Strana odvtedy čelila podobným obvineniam, konkrétne v roku 2022 v spojitosti s Bohušom Garbárom, ktorý sa priznal, že Rusom sľúbil tajné informácie zo štátnych bezpečnostných zložiek. Pred parlamentnými voľbami v roku 2016 daroval Garbár ĽSNS 10-tisíc eur, a stal sa tak jej druhým najväčším darcom napriek tomu, že poberal štátne dávky a podľa všetkého nemal žiaden stabilný príjem.