V roku 2018 mala Všeobecná zdravotná poisťovňa zisk 90 miliónov eur. Za prvý polrok 2023 bola poisťovna podľa údajov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v strate 110 miliónov. Poisťovňa počas pandémie uzavrela s laboratóriami zmluvy na COVID testy, ktoré boli podľa predsedu Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Martina Smatanu, nadhodnotené. Poverený minister zdravotníctva, Michal Palkovič, riaditeľa poisťovne v lete odvolal a zmluvy nechá prešetriť v audite, ktorý nariadil. 

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo svojej správe analyzoval možné príčiny zlých výsledkov poisťovne. Úrad konštatuje, že „dôvodom zlých hospodárskych výsledkov VšZP síce môže byť aj slabá efektivita interných procesov a manažérske rozhodnutia, jadro problému však vidí najmä v zlom systémovom nastavení vrátane absencie cenovej regulácie a doteraz málo razantného prístupu MZ SR” (.pdf, s. 9).

VšZP však mala kauzy s nevýhodne uzatvorenými zmluvami už aj v minulosti počas vlád Roberta Fica. V roku 2016 Národný kontrolný úrad potvrdil (.pdf), že došlo k uzatvoreniu nevýhodných zmlúv v medializovaných kauzách „teta Anka” a „masér Kostka”, ale aj iných prípadoch. Poisťovňa hradila piatim konkrétnym lekárňam troj- až päťnábovne vyššiu sumu, než ostatným lekárňam - medzi nimi aj lekárňam, v ktorých figurovala Anna Sučková, teta vtedajšieho šéfa VšZP Marcela Foraia. V roku 2011 uzatvorila VšZP zmluvu s masérskou klinikou Kostka na viac ako 4 milióny eur na úkony, ktoré neboli procesne schválené. NKÚ našiel aj ďalšie pochybenia.