PS
Lebo je pravda, že vtedy, keď sa menila vláda v roku 2020, tak bol deficit 1,2, ale treba aj povedať, že to bol ôsmy najhorší v celej Európskej únii, lebo to sa končilo obdobie ekonomickej expanzie, kde všetky rozumné európske vlády šetrili alebo investovali a veľa z nich malo prebytok. Veľa z nich malo vyrovnaný rozpočet.
V roku 2019 zaznamenalo Slovensko jeden z najnižších deficitov vo svojej histórii. V tomto období však vrcholilo obdobie ekonomického rastu a mnohé štáty únie mali prebytkové rozpočty. Slovensko sa tak s deficitom 1,2 % HDP ocitlo medzi ôsmimi krajinami s najvyšším deficitom verejných financií. Výrok Michala Šimečku preto hodnotíme ako pravdivý.
Šimečka odkazuje na deficit verejnej správy z roku 2019. Nadväzuje tak na tvrdenie Petra Pellegriniho, ktorý hovorí, že jeho vláda v roku 2020 odovzdala vláde Igora Matoviča v roku 2020 štát s deficitom verejnej správy 1,2 alebo 1,3 % (HDP).
Za rok 2019 dosiahol deficit verejných financií úroveň 1,21 % (niektoré zdroje uvádzajú aj 1,33 %) (.pdf, s. 1). Náš deficit tak bol ôsmy najvyšší v rámci EÚ (vrátane Veľkej Británie, ktorá bola ešte v tom čase členom EÚ). V roku 2019 dosiahlo až 17 štátov EÚ prebytkový rozpočet.
Od roku 2014 zaznamenávala Európska únia stabilný ekonomický rast. To sa zmenilo v roku 2020, keď sa celoeurópske HDP prepadlo o 5,6 %, a skončilo sa tak obdobie expanzie.
Ekonomické ukazovatele ako import a export tovarov či spotreba zaznamenávali tiež od roku 2009 relatívne stabilný rast. V roku 2020, po vypuknutí COVID-19 pandémie, sa takmer všetky tieto ekonomické ukazovatele prepadli.