Po dlhých vyjednávaniach dospela Rada EÚ k dohode na novom migračnom pakte. Systém povinných kvót v ňom vystriedal princíp solidarity, pri ktorom majú krajiny na výber z možností – buď sa budú podieľať na relokácii, alebo budú podporovať túto relokáciu finančne. Výrok Tomáša Valáška preto hodnotíme ako pravdivý.

Začiatkom júna schválili ministri vnútra EÚ svoju pozíciu k migračnému paktu. Nová dohoda na pôde EÚ by tak mala nahradiť princíp kvót novým princípom povinnej solidarity, kedy majú krajiny na výber z možností pri riešení migrácie – buď sa budú podieľať na relokácii alebo budú  podporovať túto relokáciu finančne. 

Pakt EÚ o migrácii a azyle obsahuje takzvaný mechanizmus solidarity, ktorý sa zameriava na premiestňovanie alebo sponzorovanie návratov. V rámci sponzorovania návratu členské štáty poskytnú inému členskému štátu, ktorý sa ocitol pod tlakom, všetku potrebnú podporu, aby urýchlene vrátil tie osoby, ktoré nemajú právo na pobyt. V rámci takejto solidarity by mali štáty platiť 20-tisíc eur za každého migranta, ktorého odmietnu prijať.

Na stránke Európskej komisie je jasne definované, že v rámci solidarity nový pakt umožňuje flexibilitu pre členské štáty, a to v bodoch:

• premiestňovanie novoprichádzajúcich osôb

• okamžitá operačná podpora

• dlhodobejšia podpora budovania kapacít v oblasti konaní o azyle

• prijímanie nových osôb alebo návratové operácie

• pomoc pri reagovaní na osobitné migračné trendy ovplyvňujúce členské štáty prostredníctvom spolupráce s krajinami mimo EÚ