PS
Rusko bolo 3 či 4 štvrťroky po sebe v poklese hospodárskom, Rusko je dnes chudobnejšou krajinou vďaka tým sankciám.
Ruská ekonomika bola približne od tretieho štvrťroku 2022 do druhého štvrťroku 2023 v recesii, kúpna sila obyvateľov je dnes nižšia ako v roku 2013 a inflácia za rok 2022 je na úrovni 11,9 %. Niektoré ukazatele sú ovplyvnené nárastom v odvetviach spojených s vojnou, po ich odčítaní je pravda, že Rusko je chudobnejšou krajinou.
V reakcii na ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022 Európska únia spolu so Spojenými štátmi, Veľkou Britániou a mnohými ďalšími krajinami zaviedli voči Rusku ekonomické sankcie. Ruská ekonomika sa v roku 2022 prepadla o 2,1 % po 5,6 % náraste v roku 2021. Podľa údajov Trading Economics, hrubý domáci produkt (HDP) Ruska bol v období približne od apríla 2022 do apríla 2023 v poklese. Najvýraznejší pokles bol zaznamenaný v období krátko po začiatku invázie na Ukrajinu, kedy rast HDP klesol v porovnaní s rokom 2021 v tomto období o 4,5 %.
Ako ukázali predbežné odhady agentúry, HDP Ruska naopak vzrástol v treťom štvrťroku 2023 o 5,5 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom a zrýchlil sa zo 4,9 % rastu v predchádzajúcom trojmesačnom období. Bolo to najrýchlejšie tempo rastu od druhého štvrťroka 2021, k čomu prispeli vyššie referenčné ceny kľúčových ruských komodít, obnovenie dodávateľských reťazcov po vylúčení Ruska z kľúčových finančných trhov a na základe nízkych úrovní rastu HDP v predchádzajúcom roku v dôsledku ekonomických opatrení.
Odborníci predpokladajú, že ruská ekonomika sa po prvotnom šoku z uvalených sankcií zotavuje. V prvom kvartáli tohto roku HDP prvotne pokleslo o 1,8 %, kým v druhom kvartáli stúplo o 4,9 %. Ruské ministerstvo hospodárstva očakáva, že HDP v tomto roku vzrastie o 2,8 %, Medzinárodný menový fond (MMF) predpokladá nárast o 1,5 %. Podľa predpokladov MMF ruská ekonomika v roku 2024 porastie o 1,1 %, čo je menej, než boli predchádzajúce predpoklady. Ruské ministerstvo hospodárstva predpovedá v budúcom roku rast o 2,3 %, zatiaľ čo predpovede Centrálnej banky Ruskej federácie sú v rozpätí 0,5 – 1,5 %. Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) odhaduje, že ruská ekonomika vzrastie o 1,5 %. EBOR pritom pôvodne očakávala, že sankcie uvalené na Rusko z dôvodu ich invázie na Ukrajinu budú viac efektívne. EBOR tiež poznamenala, že aktivita Ruska „zostala silná – najmä spotreba domácností a verejné výdavky spojené s pokračujúcim konfliktom.“
Údaje agentúry Statista zaznamenali taktiež pokles HDP na osobu v roku 2023, avšak naďalej predpokladajú nárast.
Podľa MMF je nárast odrazom výrazného fiškálneho stimulu, silných investícií a odolnej spotreby v kontexte napätého pracovného trhu. Vysoké výdavky na vojnu krátkodobo napomáhajú ekonomike Ruska, avšak z dlhodobého hľadiska sú tieto výdavky vynakladané na úkor iných odvetví. Ekonómovia tvrdia, že z dlhodobého hľadiska príde k zmrazeniu výdavkov v sektore školstva či zdravotníctva. Rovnako sa sankcie prejavujú na nižšej hodnote ruskej meny, klesajúcej kúpnej sile, vyšších nákladoch na dovoz a na obmedzenejšom vývoze ropy a plynu.
Samotný Putin prezentuje krajinu ako odolnú voči západným sankciám. Aj napriek tomu však očakáva dvojpercentný deficit, nakoľko výdavky prevýšia príjmy. Ruská ekonomika dočasne rastie najmä vďaka vojnovému hospodárstvu a masívne zvýšenej produkcii zbraní a munície. Podniky sa však sťažujú na nedostatok pracovnej sily, nakoľko množstvo mužov bolo mobilizovaných do vojny. V neposlednom rade ruskú ekonomiku naďalej obmedzuje aj zdĺhavý vývoz, zvýšené clá a nevýhodné výmenné kurzy.
Pretrvávajúca vojna najviac ubližuje obyčajným Rusom a Ruskám. Centrálna banka vypočítala minulý rok mieru inflácie v Rusku na úrovni 11,9 %, za tento rok sa očakáva nárast o 7 – 7,5 %. Podľa údajov Nezavisimaja gazeta, kúpna sila obyvateľov Ruska je dnes o 6,5 % nižšia, než v roku 2013. Súčasná miera inflácie je dnes výrazne vyššia, ako ruská centrálna banka pôvodne očakávala.
Nakoľko krajina je vo vojne, zameranie na ekonomické ukazovatele, ako je HDP, je podľa niektorých expertov nepresné, práve pre vysoké výdaje na zbrojenie a s tým spojené prudké nafúknutie ekonomiky. Analýza Centra pre výskum politiky odhaduje, že pri odpočítaní vojenských výdavkov by bola minuloročná recesia dvakrát horšia ako ukazujú súčasné údaje.