Ozbrojený konflikt na Ukrajine, ktorý sa 24. februára 2022 kvôli invázii ruskej armády dostal do fázy horúcej vojny, začal v roku 2014. Vtedy po protestoch proti prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi, známych ako Euromajdan, Rusko anektovalo Krymský polostrov a ruskí vojaci začali asistovať proruským separatistom v boji proti ukrajinskej armáde na východe Ukrajiny na Donbase.
Začiatok vojny bol poznačený niekoľkými násilnými stretmi, ktoré boli spätne pripísané „ukrajinským neonacistom”. Mnohé z takýchto incidentov sa buď vôbec neodohrali, ako v prípade vymysleného príbehu o Ukrajincoch, ktorí mali ukrižovať rusky hovoriace dieťa na Donbase. Často sa spomína aj masaker v Odese, za ten je však zodpovedný stret viacerých skupín. Medzinárodné organizácie, ktoré monitorujú situáciu rusky hovoriaceho obyvateľstva na Ukrajine, sa zhodujú, že táto časť populácie nebola nijako utláčaná.
Súčasnú rusko-ukrajinskú vojnu začala ruská vojenská invázia na Krym a jeho anexia v priebehu februára a marca 2014. Obe udalosti spolu s podporovaním proruských separatistov v regióne Donbasu boli reakciou Ruskej federácie na zvrhnutie vlády a útek ukrajinského prezidenta Viktora Janukoviča v dôsledku hromadných protestov na prelome rokov 2013 až 2014. Janukovič odmietol podpísať asociačnú dohodu s Eúropskou úniou, čím vyvolal negatívnu odozvu medzi obyvateľmi.
V súvislosti s protestami sa začali objavovať tvrdenia o tom, že sa jedná o „fašistický prevrat”. Aj napriek tomu, že sa protestov v Kyjeve zúčastnili aj skupiny, ktoré sú konvenčne považované za silne nacionalistické až krajne pravicové, ako Sloboda a Pravý sektor, tak mali minoritné zastúpenie vo vedení protestov i v nasledujúcich voľbách. V parlamentných voľbách po protestoch získali tieto hnutia 4.71% a 1.8%.
Obvinenia z fašizmu a neonacizmu sa šírili pri rôznych incidentoch, pričom jedným zo známejších sa stal masaker v Dome odborov v Odese z 2. mája 2014. Ruská štátna tlačová agentúra TASS z požiaru, pri ktorom zahynulo 42 ľudí, obvinila ukrajinských fanatikov, podporovaných ukrajinskou vládou, a prirovnala ich k nacistom. Masaker však predstavoval výsledok vystupňovania pouličných bitiek medzi pro-ukrajinskými a pro-ruskými aktivistami. Podľa záverov Organizácie spojených národov boli obe strany ozbrojené a správali sa násilne. Smrtiaci požiar vznikol následkom používania Molotovových koktejlov na obidvoch stranách protestu.
Ďalším dôležitým naratívom boli od začiatku konfliktu tvrdenia, že ukrajinské obyvateľstvo utláča rusky hovoriacu časť ukrajinskej populácie. Jedným z kľúčových incidentov, ktoré sa dostali do povedomia verejnosti, bol vymyslený príbeh trojročného rusky hovoriaceho chlapca, ktorého mali ukrajinskí nacionalisti ukrižovať pred očami jeho matky v meste Slovjansk na východe Ukrajiny. Tento príbeh bol opakovane medializovaný v ruských štátnych médiách spolu s ďalšími obvineniami. Ruská štátna tlačová agentúra TASS Ukrajinu označila za kópiu nacistického Nemecka, ktorá utláča ruskú minoritu na Donbase, len preto, že chcú ostať Rusmi.
Medzinárodné organizácie monitorujúce práva minorít tieto tvrdenia popreli. Podľa správy Rady Európy z roku 2014 (.pdf, s, 2) sa situácia minorít v dôsledku protestov a novej vlády nijako nezmenila. Podobne správa špeciálneho reportéra pre otázku minorít OSN hovorí o celkovej histórii dobrých vzťahov (.doc).