Úradnícka vláda v októbri 2023 predstavila balík opatrení, ktorými by sa mohla riadiť nadchádzajúca vláda pri konsolidácii verejných financií s cieľom zníženia dlhu. Opatrenia navrhovali prijať počas nadchádzajúceho volebného obdobia, v ktorom navrhli optimálne konsolidovať spolu za štyri roky v celkovej sume okolo šesť miliárd eur. Pre rozpočet na rok 2024 bola optimálna konsolidácia podľa predstaveného návrhu vo výške troch miliárd eur, pričom len časť z toho mali tvoriť škrty vo výdavkoch. Druhá časť mala pozostávať z navýšenia príjmov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Je pravdou, že bývalý premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor povedie kandidátku Progresívneho Slovenska vo voľbách do europarlamentu.

V októbri minulého roka Ódor predstavil balík konsolidačných opatrení zameraných na ozdravenie verejných financií, ktoré ponúkol novej vláde ako nástroj pri zostavovaní štátneho rozpočtu v nasledujúcom volebnom období. Ministerstvo financií SR v Návrhu na ozdravenie verejných financií navrhlo plán znižovania deficitu na najbližšie štyri roky. 

Na zastavenie rastu dlhu na Slovensku by malo postačiť zníženie deficitu k úrovni 2 % HDP do troch rokov. Podľa vtedajšieho ministra financií Michala Horvátha by sa to dalo dosiahnuť prijatím konsolidačných opatrení vo výške 5 % HDP, teda šesť miliárd eur. Návrh obsahuje takmer 100 konkrétnych konsolidačných opatrení v objeme 7 % HDP,  čo predstavuje dokopy takmer desať miliárd eur. Rozsah navrhovaných opatrení bol väčší, ako je optimálne potrebné na zníženie dlhu, aby si nový vládny kabinet mohol vybrať opatrenia vzhľadom na ich politické smerovanie.

V dokumente je uvedené, že „nová vláda sa v rámci poskytnutého menu opatrení môže inšpirovať viac tými, ktoré sú jej ekonomickému programu bližšie. Niektoré strany sa môžu zamerať o niečo viac na škrtanie výdavkov štátu, aby sa vyhli razantnejšiemu zvyšovaniu daní. Iné sa naopak môžu inšpirovať viac opatreniami na príjmovej strane“ (.pdf, s. 9).

Konsolidačné menu predstavovalo balík opatrení, ktoré by na jednej strane zvýšili príjmy štátu, napríklad vyšším zdanením negatívnych externalít ako je vyššia spotrebná daň z tabakových výrobkov, vína, piva či zvýšené odvody z hazardu (.pdf, s. 12-33); zvýšením príjmov menej škodlivých pre ekonomiku ako je zvýšenie základnej sadzby DPH alebo zrušenie znížených sadzieb na DPH (.pdf, s. 34-55); a zavedením efektívnejšieho, spravodlivejšieho a jednoduchšieho daňového systému, napríklad zvýšením sadzby z dividend alebo znovuzavedením dane z dedičstva (.pdf, s. 56-70). 

Na druhej strane mal návrh konsolidácie znížiť výdavky štátu zoštíhlením verejnej správy, napríklad znížením počtu zamestnancov vo verejnej správe (.pdf, s. 71-80); efektívnou prevádzkou, napríklad optimalizáciou nákladov alebo znížením nákladov na výber mýta (.pdf, s. 81-90); zacielením sociálnych výdavkov, napríklad v podobe zmien v daňovom bonuse na dieťa či zrušením trinásteho dôchodku (.pdf, s. 91-107); a znížením neefektívnych dotácií, napríklad vo forme zrušenia vlakov zadarmo alebo zrušením rekreačných poukazov (.pdf, s. 108-121).

"V prvom roku 2024 by vláda podľa tohto scenára musela nájsť konsolidačné opatrenia v objeme 2,1 % HDP, čo sú skoro 3 miliardy eur. V ďalšom roku 2025 ešte ďalšie takmer 3 miliardy eur. Celkovo sa dostávame k tej sume 5 %, ktorú komunikoval pán premiér ako optimum, čo je vyše 6 miliárd eur za budúce volebné obdobie,“ uviedol na tlačovej konferencii bývalý dočasne poverený minister financií Michal Horváth (od 21:46). 

Návrh konsolidačných opatrení nemal za cieľ škrtať výdavky v hodnote sedem miliárd eur pri zostavovaní rozpočtu. Opatrenia v optimálnej výške šesť miliárd navrhuje prijať počas súčasného volebného obdobia, teda v priebehu nadchádzajúcich štyroch rokov. Väčšia časť týchto opatrení navyše navrhuje vo vyššej celkovej sume zvýšiť príjmy, než škrtať štátne výdavky.