Sankcie mali značný vplyv na ruskú ekonomiku, ktorá sa v roku 2022 prepadla o 2,1% HDP. V roku 2023 po preorientovaní na vojenskú ekonomiku síce Rusko opäť zaznamenalo ekonomický rast, avšak vojnová výroba viedla k rastu inflácie a následnému zhoršeniu životnej úrovne obyvateľstva. Ekonomika EÚ rástla pomalšie kvôli vysokým cenám energií a inflácii, avšak v porovnaní s Ruskom sa v roku 2024 nachádza v oveľa stabilnejšej pozícii, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý. 

Sankcie uvalené na Rusko po roku 2022 mali dopad na ruskú ekonomiku, ktorá sa pod ich tlakom v roku 2022 zmenšila o 2,1% HDP. V roku 2023 ekonomika vyrástla o 3,6% HDP, avšak dáta ukazujú, že tento rast je primárne výsledkom zbrojenia a takzvanej vojnovej ekonomiky. Napriek tomu, že ekonomika EÚ rástla pomalšie, primárne kvôli vysokým cenám energií, ktoré zvýšili mieru inflácie, tak v roku 2022 narástla o 3,4% HDP. V roku 2023 mala ekonomika EÚ podľa odhadov narásť o 0,5% HDP a v roku 2024 je predpokladaný rast na úrovni 0,9% HDP. 

Ak sa pozrieme na percentá rastu HDP, tak Rusko po prepade v roku 2022 bolo schopné v roku 2023 v raste predbehnúť EÚ. Avšak minuloročný ekonomický rast na úrovni 3,6% HDP neodzrkadľuje skutočný stav ekonomiky, keďže ekonómovia upozorňujú na to, že rast je ťahaný primárne obranným priemyslom. Rusko v roku 2023 dávalo zo štátneho rozpočtu na zbrojenie viac než 4% HDP. V štátnom rozpočte schválenom na rok 2024 majú však výdavky na obranu dosahovať až 6% HDP. Pri takomto percente už musí Rusko časť peňazí na obranu presunúť od výdavkov v sociálnej oblasti. Obranný priemysel tak predstavuje značnú záťaž pre štátny rozpočet a jeho dotovaním dochádza k odlivu zdrojov z iných oblastí, ako je napríklad vzdelávanie a zdravotníctvo. 

Okrem toho, že v dlhodobom horizonte takýto odklon finančných zdrojov zo sociálnej oblasti bude znamenať pokles kvality života pre mnohých obyvateľov Ruska, tak v krátkodobom horizonte vytvára v ekonomike inflačné tlaky. Miera inflácie sa po prechode na vojenské hospodárstvo sa v Rusku v roku 2023 zdvihla podľa oficiálnych štatistík na 7,4%. Podľa moskovského výskumného inštitútu Romir bola však dosiahla úroveň až 23%. Pre porovnanie, v štátoch EÚ bola v tomto období miera inflácie na úrovni 2,9%.

Pred uvalením sankcií na Rusko v roku 2022 bol kurz rubľa voči euru pomerne stabilný. V priebehu roka 2021 sa 1 euro rovnalo približne 88 rubľom. V dôsledku sankcií rubel prudko oslabil. 8. marca 2022 sa 1 euro rovnalo až 150 rubľom, čo bol najnižší kurz od roku 1998. To znamenalo, že za svoje euro si Rusi mohli kúpiť o 70 % menej rubľov ako pred inváziou. Oslabenie rubľa znamenalo aj to, že sa importné tovary stali pre Rusov drahšími, čo viedlo k inflácii. Aj napriek tomu, že opatrenia Centrálnej banky Ruska pomohli stabilizovať rubeľ, bol ku dňu 26. 2. 2024 výmenný kurz 100 rubľov za 1 euro. Pre porovnanie, kurz eura voči americkému doláru sa aj po uvalení sankcií držal v pásme od 0,98 po 1,15 USD za euro.