Západné sankcie majú negatívny vplyv na ruskú ekonomiku. Napriek tomu, že sa nenaplnili niektoré predpovede o rýchlom krachu ekonomiky, z dlhodobého hľadiska sú sankcie pre Rusko problematické. Ruský rubeľ od začiatku vojny oslabil, napriek tomu, že sa jeho kurz snaží ruská centrálna banka udržiavať aj za cenu vysokých úrokových sadzieb. Ruský ekonomický rast je ťahaný vojnovou výrobou, ktorá však ide na úkor životnej úrovne bežného obyvateľstva. Ľudia v Rusku čelia vysokej inflácii, nedostatku viacerých tovarov či nedostatku mladej pracovnej sily. Rusko prišlo aj o značnú časť príjmov z fosílnych palív. Dodávky ropy a plynu do Ázije kompenzujú európsky výpadok len čiastočne, navyše Rusi do týchto krajín predávajú lacnejšie. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivý.

Ako sa menil kurz rubľa

Po ruskej invázii na Ukrajinu uvalilli západné štáty na Rusko viacero balíčkov sankcií. V dôsledku nich začal rubeľ oslabovať a prepadol sa až na hranicu 144 rubľov za jedno euro. Pred vojnou pritom stálo jedno euro 85,38 ruských rubľov. Neskôr v tom istom roku sa vrátil na predvojnovú úroveň, tento rast bol však spôsobený umelým posilňovaním. 

Následne však začal rubeľ opäť oslabovať a v auguste minulého roka sa prepadol na 17-mesačné minimum, keď sa vymieňal pri kurze 110,44 RUB/EUR. Ku dňu 26. 2. 2024 bol výmenný kurz 100 rubľov za 1 euro. Pred anexiou Krymu sa pritom kurz rubľa voči euru držal od roku 2008 na úrovni okolo 40 rubľov za euro.

Ruská centrálna banka udržuje kurz rubľa aj za cenu zvyšovania základnej úrokovej miery. Bezprostredne po začiatku invázie centrálna banka základný úrok viac ako zdvojnásobila a posunula ho až na 20%, aby zmiernila odliv kapitálu a podporila finančnú stabilitu. Následne ju ruská centrálna banka znížila ale od leta 2023 bola nútená ju opätovne zvyšovať. V decembri 2023 zvýšila ruská centrálna banka základnú úrokovú sadzbu až na hodnotu  16%, na ktorej je dodnes. Zvýšené úrokové sadzby pritom spomaľujú ekonomický rast.

Stav ekonomiky

V Rusku v decembri 2023 podľa oficiálnych štatistík dosiahla inflácia 7,4%, avšak podľa moskovského výskumného inštitútu Romir bola až 23%. Pre porovnanie, v štátoch EÚ bola v tomto období miera inflácie na úrovni 2,9%.

Európska Únia uvalila na Rusko už trinásty balík sankcií. Tie majú mať dlhodobý charakter a následky by sa mali dostaviť až v dlhšom časovom horizonte. 

Kvôli exportným reštrikciám zo strany EÚ a ďalších západných štátov chýba v Ruskej federácii zhruba tretina produktov, na ktoré sa vzťahujú sankcie. 

Napriek sankciám sa však ruská ekonomika nezosypala, ako na začiatku niektorí analytici predpokladali. Cieľom sankčných opatrení je obmedziť schopnosť Ruska nahradiť zničené vojenské vybavenie a financovať vojenskú kampaň. 

Západné sankcie však bránili výrobe mnohých tovarov v Rusku a viedli k prehĺbeniu rozpočtového deficitu. Účinok sankcií je najviac citeľný v sektore výroby automobilov. Prakticky všetci svetoví výrobcovia automobilov mali pred vojnou svoje prevádzky v Rusku a vyrábali vozidlá hlavne pre domáci trh. Na jar 2022 sa však výroba áut prepadla o takmer 90 % v porovnaní s úrovňou pred inváziou a odvtedy sa zotavila len čiastočne. V prvom štvrťroku 2023 bola produkcia áut na menej ako 25% úrovni ako pred inváziou. Všetky západné značky trh opustili. Podobné poklesy výroby zaznamenali aj oblasť výroby elektroniky a strojov. 

Celková výrobná produkcia však klesla relatívne málo. V januári a februári 2023 klesla výroba medziročne len o 1,7%. Dôvodom je najmä to, že mnohé odvetvia, ktorých produkty sa používajú vo vojne – napríklad hutníctvo, textil a zdravotnícky tovar – zaznamenali veľký nárast výroby. 

V roku 2022 sa ruská ekonomika zmenšila o 2,1%. V roku 2023 ekonomika rástla o 3,6% a na rok 2024 je predpokladaný rast o 2,6%. Rast ruskej ekonomiky je však do veľkej miery umelý a ťahaný zbrojením. Oproti tomu v roku 2022 rástla ekonomika EU o 3,4%, v roku 2023 podľa odhadov o 0,5% a v roku 2024 je predpokladaný rast na úrovni 0,9% HDP.

Napriek porovnateľným hodnotám rastu HDP je rozdiel najmä v kvalite ruskej a európskej ekonomiky. Pod rast ruského HDP sa podľa šéfky Medzinárodného menového fondu podpísali najmä štátne zákazky pre vojnou poháňaný zbrojársky priemysel. To však maskuje problémy krajiny, ktoré sa prejavujú v zhoršovaní životnej úrovne obyvateľstva.

V dôsledku mobilizácie značnej časti produktívneho obyvateľstva je v ruských fabrikách nedostatok pracovníkov. 

Podľa MMF rastové možnosti Ruska zhoršuje odstrihnutie krajiny od medzinárodného finančného systému, sťažený prístup k technológiám a únik najkvalifikovanejších ľudí do zahraničia. Tieto faktory zapríčinia, že v budúcnosti bude mať ekonomika v Rusku problémy.

Ekonomický rast ťahajú v Rusku zo značnej časti výdavky na obranu, ktoré sa podľa agentúry Bloomberg od roku 2021 viac než zdvojnásobili. Výdavky na obranu by mali v budúcnosti tvoriť až 30% výdavkov federálneho rozpočtu alebo 6% HDP. 

Pred vojnou vláda ešte hospodárila s prebytkom, dnes si pri krytí rastúceho deficitu vypomáha zdrojmi z fondu národného bohatstva. Rusko z fondu národného bohatstva minulo kvôli vojne už 4 bilióny rubľov, čiže takmer polovicu likvidnej časti fondu. Výdavky Ruska na národnú obranu a bezpečnosť sa v roku 2023 v porovnaní s rokom 2021 zvýšili o 60%. 

Podľa západných ekonómov nie je takýto vývoj dlhodobo udržateľný a aj ruské nezávislé zdroje hovoria o poklese životnej úrovne bežných ľudí, ktorí trpia vysokou infláciou.

Vývoz ropy a plynu

Vývoz ruského plynu a ropy do Číny a iných krajín síce stúpol, avšak tento objem nenahradil celkové dodávky do Európy. Nižšia je taktiež cena, za ktorú Rusko na ázijské trhy fosílne palivá dodáva. 

Rusku klesli príjmy z vývozu fosílnych palív o 37%. Kým pred ruskou inváziou na Ukrajinu presahovali miliardu eur denne, v decembri 2023 klesli na 640 miliónov eur denne. Konštatuje to vládny Inštitút pre stratégie a analýzy na základe dát think tanku Centre for Research on Energy and Clean Air.

Pred inváziou Ruska na Ukrajinu bola EÚ hlavným dovozcom ruských surovín a palív, keď na ňu pripadalo 63 % príjmov z ruského vývozu. Po invázii klesli platby od EÚ na úroveň 13 % príjmov z ruského vývozu. Pred inváziou vyvážalo Rusko približne polovicu exportov ropy, tretinu exportov uhlia a tri štvrtiny exportov zemného plynu do EÚ. V súčasnosti väčšinu ruskej ropy kupuje Čína (45 %) a India (33 %), EÚ kupuje len 7 %. 

Nielenže dodávky do ázijských krajín plnohodnotne nevykompenzovali dodávky do Európy, cena za tieto dodávky je aj podstatne nižšia. Z dokumentu ruskej vlády, ktorý mala k dispozícii agentúra Reuters, vyplýva, že Rusko očakáva, že bude predávať plyn Číne takmer za polovičnú cenu v porovnaní s Európou. Cena ruského plynu pre Čínu bude v nasledujúcich rokoch, podľa dokumentu, neustále klesať a bude oveľa nižšia v porovnaní s cenou, za ktorú Moskva predáva plyn do Európy.