V čase vstupu zjednoteného Nemecka do NATO prebiehali rozhovory s ruskými predstaviteľmi o  budúcnosti obrannej aliancie. Niektorí západní predstavitelia vtedy signalizovali, že NATO sa nebude rozširovať ďalej na východ. Podľa vyjadrení vtedajších aktérov sa však sľuby týkali len vnútorných hraníc Nemecka. Žiadne formálne dohody, ktoré by prisľúbili nerozširovanie sa NATO, nikdy neexistovali, čo potvrdil aj sovietsky prezident Gorbačov. Výrok Roberta Fica teda hodnotíme ako nepravdivý. 

Koniec Studenej vojny priniesol okrem iného aj spojenie východného a západného Nemecka. Práve začlenenie jednotného Nemecka označuje moment, kedy malo k dohode o nerozširovaní NATO údajne prísť. 

Je pravdou, že vtedajší minister zahraničných vecí USA James Baker uistil sovietskeho prezidenta, že po začlenení Nemecka do NATO sa „aliančná jurisdikcia“ neposunie smerom na východ. 

Aj nemecký kancelár Helmut Kohl Gorbačovovi povedal, že NATO nemôže rozšíriť svoje územie na súčasné územie východného Nemecka. Sľub zopakoval vo svojom prejave generálny tajomník NATO.

Podľa vyjadrení vtedajších aktérov sa toto uistenie týkalo len vnútorných hraníc vtedajšieho Nemecka, keďže na území Východného nemecka sa v tomto období stále nachádzalo približne 340-tisíc sovietskych vojakov. Otázka nerozširovania NATO smerom na východ tak nebola vôbec predmetom rokovaní.

Túto verziu potvrdili americký veľvyslanec James Baker, vtedajšia poradkyňa amerického prezidenta Georga Busha pre Sovietsky zväz Condoleeza Riceová, bývalý americký veľvyslanec v Moskve Jack F. Matlock či samotný sovietsky líder Michail Gorbačov.

Debata o rozširovaní Aliancie o ďalších členov zo strednej či východnej Európy nebola na stole, keďže v tomto období ešte stále existoval Sovietsky zväz aj Varšavská zmluva. Popri existencii Varšavskej zmluvy nebol totiž vstup niektorých jej členov zo strednej a východnej Európy vôbec mysliteľný, ako vysvetľuje portál Infosecurity.sk.

Napriek tomu, že sú výsledky a priebeh vyjednávaní predmetom interpretácii, niektorí predstavitelia západu naozaj signalizovali Moskve, že Severoatlantická aliancia sa na východ rozširovať nebude. Z priebehu vyjednávaní mohla mať naozaj ruská strana dojem, že sľub nerozširovania NATO na východ zaznel.

Žiadna formálna dohoda so spojencami v NATO a Ruskom o nerozširovaní neexistovala a z podstaty NATO ani nikdy nemohla. Vstup do NATO je, po splnení požiadaviek, pre nových členov otvorený od jeho založenia v roku 1949. Rozhodnutia o členstve v NATO sa prijímajú na základe konsenzu medzi všetkými spojencami. 

Existenciu dohody o nerozširovaní NATO na východ poprel aj samotný Gorbačov. Vtedajší prezident Sovietskeho zväzu potvrdil, že nepožadoval žiadne formálne záruky toho, že sa NATO nebude rozširovať smerom na východ a že takéto záruky mu ani neboli ponúknuté. To, že neexistovali žiadne politické ani právne záväzky NATO o tom, že aliancia sa nerozšíri za hranice znovuzjednoteného Nemecka, uvádza aj slovenské ministerstvo zahraničných vecí. 

V roku 1997 bola podpísaná dohoda medzi NATO a Ruskom, ktorá rámcovala ich vzájomné vzťahy a spoluprácu. NATO sa v tejto dohode zaviazalo nerozmiestňovať jadrové zbrane na území prípadných nových členov NATO v strednej a východnej Európe, no o nerozširovaní členských štátov sa v dohode taktiež nič nepíše.

Vstup do NATO je navyše v prvom rade rozhodnutím suverénnych štátov, je preto ťažko mysliteľné, že by dohoda medzi dvoma štátmi mala viazať tretí štát: „Všetky suverénne štáty, aj Ukrajina, si môžu slobodne určiť svoju vlastnú cestu, svoju zahraničnú orientáciu a bezpečnostnú politiku, spojenectvá a svoju účasť v medzinárodných organizáciách a vojenských alianciách,“ píše sa na stránke ministerstva zahraničných vecí.

Sovietsky zväz sa v roku 1975 zaviazal v rámci princípov Helsinského záverečného aktu a v roku 1990 v rámci Parížskej charty rešpektovať spôsob, aký si ostatné štáty zvolia na zaistenie svojej bezpečnosti, a Ruská federácia ich má ako hlavný nástupnícky štát ich má taktiež rešpektovať.

Proti naratívu, že Rusko bolo oklamané ohľadom nerozširovania sa NATO smerom na západ, hovorí aj fakt, že v tomto období sa hovorilo aj o vstupe samotného Ruska do Severoatlantickej aliancie.