Pred voľbami sa koaliční lídri na čele s Robertom Ficom vyjadrovali k dodávkam zbraní skôr odmietavo. Po voľbách však vládna koalícia zaujala postoj, že komerčným dodávkam zbraní na Ukrajinu brániť nebude. Slovenské zbrojovky tak môžu naďalej pokračovať v dodávkach nových zbraní na Ukrajinu. Za predchádzajúcej vlády pritom na Ukrajinu prúdila vojenská pomoc aj zo skladov slovenskej armády. Išlo najmä o vojenskú techniku na konci životnosti a bez perspektívy do budúcnosti. Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivý.

Robert Fico pred voľbami v septembri 2023 zaujal kritický postoj k posielaniu vojenskej pomoci Ukrajine. Na sneme Smeru-SD ešte v novembri 2022 oznámil svoj zámer ukončiť vojenskú pomoc. Fico prisľúbil, že ak bude Smer-SD vo vláde, tak podporí len humanitárnu pomoc a nepošlú na Ukrajinu ani jeden náboj. Tento prísľub Fico odvtedy viackrát zopakoval.

Predseda SNS Andrej Danko sa otvorene a dlhodobo vyjadroval proti akýmkoľvek dodávkam zbraní na Ukrajinu. V relácii Na hrane ešte v marci 2022 povedal, že Slovensko nesmie dodávať zbrane na Ukrajinu. Aj na priamu otázku tesne pred voľbami odpovedal, že vo vojenskej pomoci Ukrajine nechce pokračovať. Danko sa dokonca vyjadril proti „darovaniu“ húfnic Zuzana,  tie však neboli súčasťou vojenskej pomoci, ale boli dodané na základe kontraktu na komerčný predaj. Výrobu ďalších 16 húfnic následne financovali  Dánsko, Nemecko a Nórsko, ktoré na tento účel vyčlenili 92 miliónov eur.

Predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini sa pred voľbami vyjadroval, že Slovensko do budúcna nemôže výraznejšie pomôcť Ukrajine, pretože už toho veľa nemá. Na druhú stranu označil Ruskú agresiu na Ukrajine za príležitosť pre Slovensko v oblasti zbrojného priemyslu a podporoval komerčné dodávky zbraní. „Nikdy nepoviem vetu, že zo Slovenska neodíde ani náboj, pretože Slovensko má fabriky, ktoré vyrábajú muníciu,“ povedal predseda strany Hlas. 

Po voľbách sa postoj koalície najviac priblížil k vyjadreniam predsedu Hlasu. Predseda SNS Andrej Danko síce trval na stanovisku, že okrem vojenskej pomoci by zastavil aj súkromné objednávky vojenskej techniky. Róbert Fico však svoje dovtedajšie tvrdenia korigoval, keď v novembri 2023 upresnil, že jeho odmietavý postoj sa týka len prípadných dodávok zbraní a munície zo zásob slovenskej armády a povedal, že nová vláda nebude brániť podnikom pri výrobe a dodávkach zbraní odberateľom. 

Tieto tvrdenia potvrdil aj minister zahraničných vecí za Smer-SD Juraj Blanár, keď oznámil, že vojenská pomoc Ukrajine, ktorá funguje na komerčnom základe, bude pokračovať.

Fico ešte pred týmito vyhláseniami podporil vojenskú pomoc Ukrajine na summite EÚ v Bruseli. V záveroch rokovania, ktoré Fico schválil, sa okrem iného spomína aj urýchlenie poskytovania vojenskej podpory. 

„Európska únia bude Ukrajine a jej obyvateľom naďalej poskytovať významnú finančnú, hospodársku, humanitárnu, vojenskú a diplomatickú podporu, a to tak dlho, ako to bude potrebné,“ píše sa v záverečnom dokumente, ktorý bol schválený všetkými hlavami štátov EU. 

Za toto hlasovanie ho kritizoval aj Andrej Danko, ktorý je dlhodobo proti dodávkam zbraní na Ukrajinu.

Z dát Úradu vlády vyplýva, že od februára 2022 Slovensko poskytlo Ukrajine pomoc vo výške približne 671 miliónov eur. Najvýznamnejšiu časť tejto pomoci tvorili systém PVO S-300 a stíhačky MiG-29. 

Slovensko dostalo za pomoc Ukrajine refundácie z Európskeho mierového nástroja či viaceré kompenzácie od našich spojencov.

V prípade dvoch najväčších položiek pomoci Ukrajine išlo navyše o techniku na konci životnosti a bez perspektívy do budúcnosti. Systém S-300 nemal od roku 1991, slovenskí technici naň nemali dostatok náhradných dielov a systém by bol v prípade potreby schopný prevádzky len niekoľko mesiacov, ak nie týždňov.

Z jedenástich dostupných stíhačiek typu MiG-29 v slovenskej armáde boli k decembru 2022 plne letu schopné iba štyri. Kvôli vojne na Ukrajine vznikol problém s dodávkami náhradných dielov, čím bola ich oprava znemožnená. Zároveň odišli aj ruskí technici, ktorí sa starali o ich údržbu. V reakcii na to sa ministerstvo obrany rozhodlo stíhačky v auguste 2022 uzemniť.  Prevádzka ruských stíhačiek MiG-29 v slovenských ozbrojených silách bola už aj predchádzajúcimi vládami považovaná za neperspektívnu, a preto výcvik nových pilotov neprebiehal.