Prezidentka neporušila ústavu, keď bez referenda ratifikovala Dohodu o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických, pretože ústava jej takúto povinnosť neukladá. Prezident vyhlasuje referendum len po doručení petície s aspoň 350 tisíc podpismi alebo po uznesení parlamentu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Ústava Slovenskej republiky prezidentovi neukladá povinnosť pred ratifikáciou medzinárodnej zmluvy vyhlásiť referendum. Prezident nemá ani podľa Ústavy právomoc odmietnuť vyhlásenie referenda, ak spĺňa všetky ústavné náležitosti. Ústava tiež dáva prezidentovi právomoc obrátiť sa na Ústavný súd s otázkou, či je predmet referenda v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom.

Prezident vyhlási referendum, „ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov, alebo ak sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky“. Pred vyhlásením referenda je prezident oprávnený podať návrh na Ústavný súd o súlade predmetu referenda s ústavným zákonom. 

Petíciu na vyhlásenie referenda k obrannej dohode s USA inicioval aj Štefan Harabin a otázkou „Súhlasíte s tým, aby Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických vytvorila právny základ pre rozmiestnenie jadrových zbraní na území Slovenskej republiky?“ Nie je jasné, koľko podpisov organizátori petície vyzbierali. V Demagog.sk sme sa obrátili na prezidentskú kanceláriu s otázkou, či dostala petičné hárky, zatiaľ sme však nedostali odpoveď.

Obrannú dohodu schválila vláda Eduarda Hegera a 9. februára 2022 prešla aj parlamentom, kedy za ňu hlasovalo 79 poslancov. Následne Dohodu s priložením interpretačnej doložky ratifikovala aj prezidentka. 

„Táto doložka spolu s doložkou druhej zmluvnej strany potvrdzujú, že Slovensko aj Spojené štáty americké si dojednaný text zmluvy vykladajú v zhode, a že racionálny dôvod na podozrievanie z iných postranných úmyslov tu nie je. Zmluva nenarúša našu suverenitu, nezakladá prítomnosť cudzích vojakov a ani základní na našom území bez rozhodnutia vlády alebo parlamentu, ako to je aj doposiaľ, a nemení platné medzinárodné záväzky Slovenska týkajúce sa držania jadrových zbraní,“ zdôraznila prezidentka v súvislosti s ratifikáciou Dohody. 

Podľa článku 3 obrannej ohody táto zmluva rešpektuje a nenarúša suverenitu Slovenskej republiky. Predmetom dohody je podľa článku 1 okrem iného podpora a posilnenie:

„(a) spolupráce medzi Stranami v záležitostiach súvisiacich s obranou, vrátane bilaterálnej spolupráce a spolupráce v rámci NATO,

(b) rozvoja obranných spôsobilostí, obranného plánovania a vojenských výcvikov Strán na posilnenie spoločného úsilia v oblasti obrany,

(c) pravidelných konzultácií o hrozbách a výzvach pre medzinárodný mier a bezpečnosť a

(d) výmeny informácií a skúseností v otázkach strategickej obrany a bezpečnosti.“

Zo strany vtedajšej opozície boli dva pokusy o vyhlásenie referenda o predčasných voľbách. V prvom, v máji 2021 Robert Fico odovzdal 600 tisíc podpisov. Prezidentka podala na Ústavný súd návrh na posúdenie súladu predmetu referenda s ústavným zákonom. Ten 7. júla 2021 vyhlásil, že referendum je protiústavné. 

V roku 2022 sa vtedajšia opozícia opakovane snažila o referendum vyzbieraním 406 tisíc podpisov pod petíciu. Experti na ústavné právo pritom vopred upozorňovali, že prinajmenšom jedna z dvoch otázok je v rozpore s minuloročným výrokom Ústavného súdu. Prezidentka sa preto obrátila na Ústavný súd, no iba s jednou otázkou, o ktorej ústavnosti má pochybnosti. Ústavný súd napokon rozhodol, že prvá otázka nebola v súlade s ústavou. Referendum s druhou otázkou sa konalo 21. januára 2023 a bolo neplatné, zúčastnilo sa ho 27,25% oprávnených voličov.