Hlasovaním za protiruské sankcie sa Európska únia nedostala do  konfliktu s Chartou OSN, keďže nijaké ustanovenie Charty OSN nebráni, aby existovali oblastné dohody alebo orgány na riešenie otázok udržania medzinárodného mieru a bezpečnosti. Naopak za porušenie medzinárodného práva a Charty OSN označilo Valné zhromaždenie OSN, ako aj generálny tajomník OSN, práve ruskú agresiu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

24. februára 2022 Rusko napadlo suverénny štát Ukrajinu a vedie vojnu, ktorá trvá dodnes. Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou začal už v roku 2014 a to protiprávnou anexiou Krymu zo strany Ruska.

Európska únia v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajine uvalila na Rusko 13 balíkov sankcií. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ 18. marca 2024 v reakcii na smrť opozičného lídra Alexeja Navaľného schválili ďalší balík sankcií voči Rusku, ktorý sa bude týkať ľudí z ruského justičného systému. 

Podľa Charty OSN „Bezpečnostná rada pri ohrození mieru, porušenia mieru alebo pri útočnom čine odporučí, alebo rozhodne, aké opatrenia sa majú robiť, aby bol zachovaný medzinárodný mier a bezpečnosť. Tieto opatrenia môžu zahrňovať úplné alebo čiastočné prerušenie hospodárskych stykov, železničných, námorných, leteckých, poštových, telegrafných, rádiových alebo iných spojov, ako aj prerušenie diplomatických stykov” (.pdf, s. 8). 

Bezpečnostná rada nevydala opatrenia voči Rusku, keďže Rusko je stálym členom, ktoré má právo veta. V podstatných otázkach je potrebných deväť hlasov a zároveň žiaden zo stálych členov nesmie hlasovať proti, t.j. uplatniť svoje právo veta. Kvôli tomu je OSN neschopné uvaliť sankcie na stálych členov Bezpečnostnej rady.   Preto krajiny už desaťročia navrhujú a zavádzajú vlastné sankcie s rôznym stupňom koordinácie.

To, že krajiny navrhujú a zavádzajú vlastné sankcie, nie je v rozpore s Chartou OSN. V článku 52 sa píše: Nijaké ustanovenie tejto Charty nebráni, aby existovali oblastné dohody alebo orgány na riešenie otázok udržania medzinárodného mieru a bezpečnosti, ktoré sa hodia pre akcie oblastného charakteru, za predpokladu, že takéto dohody alebo orgány a ich činnosť možno zlúčiť s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov (.pdf, s. 10).

Za porušenie Charty OSN označil generálny tajomníka a hlavný predstaviteľ OSN António Guterres práve ruskú inváziu na Ukrajinu. Ruskú agresiu odsúdila aj rezolúcia Valného zhromaždenia OSN z 23. februára 2023, ktorá vyzvala Rusko na stiahnutie všetkých jednotiek z územia Ukrajiny. Za túto rezolúciu hlasovalo 141 členských štátov, proti bolo 7 štátov a zvyšných 32 štátov sa zdržalo hlasovania. V rezolúcii z októbra 2022 označilo Valné zhromaždenie ruskú anexiu ukrajinských území za ilegálnu a vyzvalo krajiny, aby neuznali štyri regióny Ukrajiny, ktoré si Rusko nárokuje.